Návrh nariadenia o verejných zákazkách a koncesiáchCOM(2026) 590

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. CONTEXTOFTHEPROPOSAL

• Dôvody a ciele návrhu

Táto dôvodová správa je sprievodným dokumentom k návrhu nariadenia o verejnom obstarávaní, ktorým sa reviduje smernica 2014/23/EÚ o udeľovaní koncesií, smernica 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní a smernica 2014/25/EÚ o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a ktorým sa menia rôzne odvetvové akty, pokiaľ ide o ustanovenia o verejnom obstarávaní v nich uvedené.

Verejné orgány v celej Európskej únii každý deň zadávajú zákazky na tovar, služby a práce, ktoré formujú každodenný život občanov, či už ide o cesty, po ktorých cestujú, energiu, ktorá poháňa ich domovy, alebo školské budovy, ktoré formujú budúcnosť ich detí. Keďže verejné obstarávanie predstavuje približne 15 % HDP EÚ, je silným politickým nástrojom, ktorý má Únia k dispozícii. Pre obstarávateľov je to prostriedok na zabezpečenie efektívnych investícií do verejnej infraštruktúry a služieb. Pre občanov maximalizuje hodnotu za peniaze daňových poplatníkov tým, že zabezpečuje, aby sa verejné finančné prostriedky vynakladali efektívne a účinne. Pre podniky prináša dobre navrhnutý rámec verejného obstarávania nové príležitosti, a to aj cezhranične. Verejné obstarávanie by malo byť pre všetkých transparentné, spravodlivé a otvorené, aby sa vybudovala a posilnila dôvera verejnosti.

Mario Draghi a Enrico Letta vo svojich správach o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti¹ a o jednotnom trhu² dôrazne zdôraznili ústrednú úlohu verejného obstarávania. V oboch sa zdôrazňuje obstarávanie nielen ako mechanizmus verejných výdavkov, ale aj ako strategický investičný nástroj na posilnenie čistej priemyselnej základne Únie, podporu inovácií, pokrok v čistej a digitálnej transformácii a posilnenie hospodárskej bezpečnosti a strategickej autonómie. V Dohode o čistom priemysle³ a Kompase konkurencieschopnosti⁴ sa podobne zdôraznila zodpovednosť obstarávateľov za premietnutie strategických usmernení do konkrétnych rozhodnutí o nákupe. V geopolitickom kontexte poznačenom zintenzívňujúcou sa hospodárskou súťažou, zraniteľnosťou dodávateľského reťazca a využívaním hospodárskych závislostí sa spôsob, akým obstarávatelia míňajú peniaze, stal strategickou záležitosťou.

Európsky dvor audítorov⁵ poukázal na niekoľko nedostatkov v európskej praxi verejného obstarávania. Zistila, že hospodárska súťaž v oblasti verejných zákaziek sa za posledné desaťročie znížila, že účasť MSP a cezhraničných uchádzačov zostala obmedzená a že postupy s jednou ponukou sa stali čoraz bežnejšími. V tejto súvislosti Rada vo svojich záveroch z mája 2024⁶ vyzvala Komisiu, aby predložila komplexný akčný plán na riešenie nedostatkov v právnych predpisoch a praxi v oblasti verejného obstarávania a na zjednodušenie regulačného rámca. Európsky parlament prijal uznesenie o verejnom obstarávaní⁷, v ktorom vyzýva na strategickejší, jednoduchší a konkurencieschopnejší rámec. Výbor regiónov⁸ a Európsky hospodársky a sociálny výbor⁹ prijali stanoviská, v ktorých zdôraznili význam verejného obstarávania ako hnacej sily miestneho rozvoja, sociálneho pokroku a odolnosti priemyslu.

V hĺbkovom hodnotení smerníc z roku 2014, ktoré vykonala Európska komisia, sa potvrdilo, že dnešné pravidlá verejného obstarávania poznajú značné nedostatky. Zistila, že ich zložitosť a nedostatočná flexibilita vytvárajú značnú právnu neistotu pre obstarávateľov aj hospodárske subjekty. Naďalej prevládajú len ceny a zavádzanie sociálnych, environmentálnych a inovačných požiadaviek je naďalej obmedzené. Pravidlá prístupu na trh pre spoločnosti z krajín mimo EÚ nie sú dostatočne jasné a už účinne nereagujú na súčasnú geopolitickú realitu. Roztrieštené systémy elektronického obstarávania bránia riadnej transparentnosti a účinnému monitorovaniu a dohľadu a napriek zlepšeniam transparentnosti chýbajúce údaje a problémy s kvalitou na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni bránia účinnej správe vecí verejných, strategickému rozhodovaniu a predchádzaniu korupcii.

Cieľom návrhu zákona o verejnom obstarávaní je riešiť tieto výzvy.

Zjednodušenie a zvýšenie flexibility a súdržnosti pravidiel verejného obstarávania

Návrhom sa tri smernice z roku 2014 nahrádzajú jediným priamo uplatniteľným nariadením. Konsolidáciou pravidiel uplatniteľných na verejné zákazky, verejné obstarávanie verejnoprospešných služieb a koncesie do jedného právneho nástroja sa odstraňuje zložitosť a nekonzistentnosť vyplývajúca z koexistencie samostatných legislatívnych aktov a rozdielnych vnútroštátnych rozhodnutí o transpozícii.

• Navrhujú sa dva nové hlavné postupy, pričom oba sú možné s výberom alebo bez neho

kritériá a s rokovaniami alebo bez nich: verejná súťaž, v rámci ktorej hospodárske subjekty predkladajú (prvé) ponuky od začiatku, a dynamický postup, v rámci ktorého sa hospodárske subjekty najprv zapoja a neskôr sa vyzvú na predloženie ponuky alebo rokovanie o jednotlivých príležitostiach v oblasti verejného obstarávania, ktoré vzniknú počas platnosti postupu. Tieto dva postupy dopĺňa inovačný postup pre vývoj a nadobúdanie inovačných riešení, ktoré chcú obstarávatelia vyvinúť od hospodárskeho subjektu, aby čo najlepšie uspokojil jeho potreby.

• Objasňujú a podporujú sa trhové konzultácie ako štandardný prípravný nástroj.

• Výberové kritériá sa obmedzujú na to, čo je nevyhnutné a primerané, nadmerné

požiadavky na obrat sú obmedzené a neodôvodnené požiadavky na predchádzajúce skúsenosti vo verejnom sektore sú obmedzené.

Pravidlá verejného obstarávania sa naďalej uplatňujú na subjekty v oblasti vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb. Okrem osobitných výnimiek môžu byť verejnoprospešné služby oslobodené aj vtedy, ak je príslušná činnosť priamo vystavená hospodárskej súťaži na trhoch s neobmedzeným prístupom.

S cieľom ďalej zjednodušiť celkový legislatívny rámec sa do tohto nariadenia začleňujú pravidlá týkajúce sa koncesií. Revidované procesné pravidlá sa budú vzťahovať na verejné zákazky aj koncesie a v prípade potreby sa doplnia upravenými pravidlami pre koncesie, aby sa zohľadnili určité osobitné charakteristiky koncesií.

Intenzívnejšie využívanie strategického obstarávania

Týmto nariadením sa stanovuje súdržná štruktúra na začlenenie strategických politických cieľov do návrhu obstarávania, zadávania zákaziek a plnenia zákaziek. Návrhom sa posilňuje kvalitatívny rozmer rozhodnutí o udelení grantu. Zákazky sa budú spravidla zadávať na základe najlepšieho pomeru ceny a kvality s minimálnymi požiadavkami na váženie kvality vrátane vyššieho váženia v prípade zákaziek s vysokým podielom ľudskej práce.

• Pokiaľ ide o environmentálne obstarávanie, návrh poskytuje jasnejšie právne základy pre používanie

environmentálnych požiadaviek počas celého cyklu obstarávania. Posilňuje sa ním príspevok obstarávania k obehovosti, recyklovanému a renovovanému obsahu, zhodnocovaniu odpadu a energetickej efektívnosti a vytvára sa rámec pre povinné požiadavky na zelené obstarávanie pre určité kategórie výrobkov, pri ktorých hrozí, že rozdielne uplatňovanie požiadaviek spôsobí fragmentáciu trhu.

• Pokiaľ ide o sociálne zodpovedné obstarávanie, v návrhu sa zdôrazňuje niekoľko dôležitých

spoločenské ciele vrátane sociálneho začlenenia, integrácie do trhu práce, prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím, lepších pracovných podmienok, zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie pracovnej sily, rodovej rovnosti a ľudských práv v dodávateľských reťazcoch. Zdôrazňujú sa v ňom povinnosti týkajúce sa prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím a zachovávajú sa cielené nástroje, ako sú vyhradené zákazky a prispôsobené pravidlá pre sociálne, zdravotnícke a vzdelávacie služby.

• Pokiaľ ide o inovačné obstarávanie, nový inovačný postup umožňuje obstarávateľom

formulovať spoločenské výzvy namiesto pevne stanovených technických špecifikácií, posudzovať návrhy prostredníctvom rámca posudzovania hodnoty, testovať a validovať prístupy a potom obstarávať výsledné riešenia.

Zlepšenie hospodárskej bezpečnosti a strategickej autonómie EÚ

Návrh je reakciou na rastúci geopolitický význam verejného obstarávania.

• Obstarávatelia majú možnosť a v určitých situáciách sa vyžaduje, aby riešili riziká súvisiace s

záujmy Únie alebo členských štátov v oblasti bezpečnosti a verejnej bezpečnosti súvisiace s kritickou infraštruktúrou, citlivými informáciami, kybernetickou bezpečnosťou, škodlivými kritickými závislosťami, prerušením dodávok a neprimeraným vplyvom tretích krajín.

• Bez toho, aby boli dotknuté akty týkajúce sa konkrétnych výrobkov alebo služieb, nové ustanovenia o

odolnosť a bezpečnosť dodávok sa vzťahujú najmä na zákazky, do ktorých sú zapojené kľúčové alebo dôležité subjekty a kritické infraštruktúry.

• Návrhom sa takisto modernizuje a objasňuje zaobchádzanie s účasťou tretích krajín,

pri plnom rešpektovaní medzinárodných záväzkov Únie:

• Objasňuje rozdiel medzi prevádzkovateľmi a prácami, službami alebo dodávkami, ktoré sú

na ktoré sa vzťahujú medzinárodné záväzky Únie v oblasti verejného obstarávania a záväzky, ktoré nimi nie sú, a vytvára sa nimi spoločný rámec podporovaný online nástrojom Komisie (webový portál Access2Markets vyvinutý Európskou komisiou na pomoc podnikom s medzinárodným obchodom) na určenie pokrytia. Komisia môže takéto pokrytie obmedziť, ak sa analýzou prístupu na trh zistí, že tretia krajina neposkytla hospodárskym subjektom z Únie národné zaobchádzanie v rozpore so svojimi záväzkami, alebo ak je obmedzenie potrebné na ochranu základných záujmov Únie.

• Obstarávatelia môžu uplatňovať požiadavky európskej preferencie, a to aj prostredníctvom

obmedzenie účasti, požadovanie minimálneho pôvodu v Únii alebo v oblasti pôsobnosti alebo udelenie preferencií pri hodnotení. Ak si to vyžadujú strategické záujmy Únie, Komisia môže uzavrieť osobitné postupy pre hospodárske subjekty, výrobky alebo služby, na ktoré sa nevzťahuje režim medzinárodných záväzkov.

Toto nariadenie slúži ako horizontálny rámec pre požiadavky európskej preferencie a bolo navrhnuté tak, aby nebolo v rozpore so súborom právnych predpisov Únie, ktoré sú špecifické pre jednotlivé odvetvia a ktorými sa stanovujú mechanizmy preferencie alebo obmedzenia na základe pôvodu hospodárskych subjektov alebo konkrétneho tovaru alebo služieb ponúkaných v kontexte verejného obstarávania. Týka sa to pravidiel, ktoré už boli prijaté, ako je nariadenie (EÚ) 2024/2803 o implementácii jednotného európskeho neba, alebo novších návrhov, ako je akt na urýchlenie priemyselnej výroby (COM 2026/0068), ktoré sú v súčasnosti v legislatívnom procese. Všeobecné pravidlá tohto nariadenia sa preto uplatňujú, pokiaľ sa v odvetvovom akte nestanovuje inak, a to aj pokiaľ ide o určenie pôvodu.

Okrem toho s cieľom zabrániť nadmernej fragmentácii legislatívneho rámca a zabezpečiť súdržný súbor pravidiel verejného obstarávania toto nariadenie slúži aj ako vzor a základ pre budúce legislatívne akty Únie, ktorými sa stanovia preferenčné mechanizmy založené na pôvode. Týka sa to zlučiteľnosti s medzinárodnými dohodami, ktoré zahŕňajú rozmer verejného obstarávania, spôsobu, akým sa vymedzuje pôvod hospodárskych subjektov, tovaru, služieb a prác. Akékoľvek budúce európske preferenčné pravidlá týkajúce sa verejného obstarávania by mali vychádzať z pravidiel týkajúcich sa skutočných preferenčných požiadaviek stanovených v tomto nariadení a mali by sa upraviť len v prípade potreby vzhľadom na konkrétne odvetvia, na ktoré sa budú vzťahovať.

Uľahčenie prístupu k informáciám o verejnom obstarávaní, údajom a digitálnym nástrojom

V hodnotení súčasných smerníc sa zistilo, že digitálny ekosystém pre obstarávanie je naďalej roztrieštený, neinteroperabilný a nedostatočne založený na údajoch. V návrhu sa to rieši prostredníctvom podstatne integrovanejšieho prístupu.

• Vytvára spoločný digitálny ekosystém založený na sieti interoperability,

harmonizované sémantické normy a spoločné špecifikácie, ktoré obstarávateľom a hospodárskym subjektom používajúcim rôzne systémy elektronického obstarávania umožňujú komunikovať prostredníctvom interoperabilných digitálnych služieb. Kľúčovou inováciou je vytvorenie elektronickej služby oprávnenosti založenej na digitálnych podnikových dokladoch a digitálnych profiloch spoločností, ktorou sa uplatňuje zásada „jedenkrát a dosť“.

• Návrhom sa zriaďujú vnútroštátne dátové priestory pre verejné obstarávanie a Únia—

dátový priestor pre verejné obstarávanie na úrovni, navrhnutý na podporu štruktúrovaného prístupu k údajom o verejnom obstarávaní a životnom cykle zmlúv. Povinnosti zverejňovania sa rozširujú a racionalizujú počas celého životného cyklu obstarávania.

Účinné fungovanie systému si bude vyžadovať aktualizáciu Spoločného slovníka obstarávania (CPV) zriadeného podľa nariadenia (ES) č. 213/2008.

Riadenie

Návrhom sa posilňuje riadenie, monitorovanie a profesionalizácia. Riadenie integrity sa posilňuje prostredníctvom opatrení na riešenie podvodov, kolúzií, korupcie, zvýhodňovania a konfliktov záujmov, čím sa zabezpečí, aby zjednodušenie a strategické ambície tohto nariadenia sprevádzali silnejšie vykonávacie kapacity v praxi.

• Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

V hodnotení Komisie sa zdôrazňujú obavy týkajúce sa fragmentácie pravidiel verejného obstarávania v právnom rámci EÚ. Verejní obstarávatelia a hospodárske subjekty musia v súčasnosti dodržiavať množstvo prekrývajúcich sa a v niektorých prípadoch nesúrodých ustanovení vo viac ako päťdesiatich odvetvových právnych nástrojoch. To je zdrojom právnej neistoty, neprimeranej administratívnej záťaže a procesnej neefektívnosti pri vykonávaní verejného obstarávania v oboch prípadoch.

V oznámení Komisie s názvom „Jednoduchší, jasnejší a lepšie presadzovaný súbor pravidiel EÚ“¹⁰ sa nariaďuje „regulačné hĺbkové čistenie“ pravidiel verejného obstarávania s cieľom odstrániť nadbytočnosť, zefektívniť postupy a zvýšiť právnu zrozumiteľnosť. V navrhovanom nariadení o verejnom obstarávaní sa preto vykonáva komplexná koherentnosť so zameraním na konsolidáciu odvetvových pravidiel týkajúcich sa procesných pravidiel verejného obstarávania, horizontálnych požiadaviek a ustanovení o splnomocnení do zákona o verejnom obstarávaní, pričom sa v plnej miere zachovávajú politické ciele odvetvových aktov.

Dôvody na vylúčenie

V súčasnosti sú dôvody na vylúčenie hospodárskych subjektov z účasti na postupe verejného obstarávania roztrieštené vo viacerých odvetvových aktoch, čo vytvára právnu neistotu a nerovnaké zaobchádzanie. Návrhom sa tieto pravidlá konsolidujú do jednotného a súdržného rámca racionalizáciou existujúcich dôvodov na vylúčenie z účasti na postupe verejného obstarávania takto:

• 7 povinných dôvodov na vylúčenie z odvetvových aktov na základe hlavy V ZFEÚ, ktoré

sú spojené so závažnými trestnými činmi vrátane obchodovania s ľuďmi, korupcie a terorizmu a sú neoddeliteľnými a neoddeliteľnými prvkami činov, v ktorých sú stanovené, sú v týchto činoch zachované, ale odrážajú sa aj v tomto nariadení.

• 2 dôvody na vylúčenie vyplývajúce z právnych aktov založených na iných právnych základoch sú

vypustené z uvedených aktov a zohľadnené v tomto nariadení. Týka sa to doteraz zakotvených dôvodov na vylúčenie v nariadení o preprave odpadu [nariadenie (EÚ) 2024/1157] a nariadení o ekodizajne [nariadenie (EÚ) 2024/1781], ktoré sa z týchto aktov vypúšťajú. Porušenia týchto nástrojov sa však namiesto toho, aby úplne zanikli, začleňujú do existujúcich dôvodov na vylúčenie uvedených v tomto nariadení.

Horizontálne požiadavky

Okrem procesných pravidiel súčasný rámec verejného obstarávania ďalej komplikuje znásobenie horizontálnych požiadaviek v právnych predpisoch týkajúcich sa rozhodnutí o verejnom obstarávaní. Na riešenie tohto problému sa týmto návrhom presúvajú príslušné horizontálne ustanovenia o „čo nakupovať“ do osobitných kapitol aktu, ktoré sú štruktúrované podľa strategických priorít Únie v oblasti obstarávania (zelené, sociálne, bezpečnostné a odolné) a v prípade potreby sa zefektívňujú s cieľom zabezpečiť konzistentnosť pri uplatňovaní týchto požiadaviek.

Splnomocnenia

Napokon päť odvetvových nástrojov obsahuje samostatné a nekoordinované splnomocnenia na stanovenie požiadaviek zeleného verejného obstarávania v určitých oblastiach. S cieľom napraviť túto neefektívnosť sa týmto návrhom zrušujú uvedené odvetvové splnomocnenia na prijímanie delegovaných alebo vykonávacích aktov týkajúcich sa verejného obstarávania a nahrádzajú sa jediným horizontálnym splnomocnením, ktoré Komisii umožňuje za určitých okolností stanoviť určité environmentálne požiadavky ako povinné pre obstarávateľov.

Tento návrh obsahuje cielené zmeny príslušných odvetvových nástrojov, ktoré sú nevyhnutne potrebné na dosiahnutie cieľa návrhu, ktorým je právna súdržnosť. Ďalšie možné úpravy týchto sektorových nástrojov sú úplne mimo rozsahu pôsobnosti tohto návrhu. Potreba akýchkoľvek takýchto úprav sa môže podľa potreby posúdiť v kontexte preskúmania každého dotknutého sektorového nástroja v súlade s ich príslušnými doložkami o preskúmaní a politickými cyklami. Komisia bude konštruktívne spolupracovať so spoluzákonodarcami s cieľom zabezpečiť, aby si legislatívny proces týkajúci sa tohto návrhu v plnej miere zachoval svoj základný cieľ.

Okrem existujúceho acquis niekoľko legislatívnych iniciatív, o ktorých sa v súčasnosti rokuje alebo sa čaká na uverejnenie, obsahuje alebo by malo obsahovať aj ustanovenia týkajúce sa verejného obstarávania. Ide napríklad o návrh aktu o kybernetickej bezpečnosti 2.0 (COM 2026/001), návrh aktu o rozvoji cloudových služieb a umelej inteligencie (COM 2026/0138), návrh aktu na urýchlenie priemyselnej výroby (2026/0068) a návrh aktu o čipoch 2.0 (COM 2026/0139). Koherentnosť, ktorá sa vykonáva týmto návrhom, môže priniesť svoju plnú pridanú hodnotu len vtedy, ak sú samotné tieto prebiehajúce iniciatívy zosúladené s horizontálnym rámcom stanoveným v nariadení o verejnom obstarávaní, pričom sa zachovajú odvetvové pravidlá týkajúce sa toho, čo nakupovať v týchto aktoch. Komisia pracovala na zabezpečení takejto koherentnosti interne pri príprave týchto textov a je nevyhnutné, aby spoluzákonodarcovia zohľadnili aj potrebu koherentnosti a konzistentnosti s nariadením o verejnom obstarávaní. Osobitná pozornosť by sa mala venovať ustanoveniam týkajúcim sa európskych preferenčných požiadaviek, keďže rozdielne odvetvové prístupy by obzvlášť poškodili právnu istotu, rovnaké zaobchádzanie s hospodárskymi subjektmi a riadne fungovanie vnútorného trhu. Komisia bude počas rokovaní o týchto paralelných spisoch konštruktívne spolupracovať s Európskym parlamentom a Radou.

• Súlad s ostatnými politikami Únie

Navrhované nariadenie je takisto v interakcii s odlišnou kategóriou politík Únie, ktoré využívajú verejné obstarávanie ako nástroj na sledovanie konkrétnych cieľov, ale bez toho, aby sa spoliehali na horizontálny rámec verejného obstarávania alebo ho upravovali. Vytvárajú autonómne režimy, ktoré fungujú popri všeobecných pravidlách a reagujú na ich vlastné politické odôvodnenie.

Návrh nezasahuje do režimov obstarávania zavedených v sektoroch obrany a bezpečnosti, ktoré nepatria do rozsahu jeho pôsobnosti a patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2009/81/ES. Nie je ním dotknuté nariadenie (EÚ) 2025/1106 (SAFE) a nariadenie (EÚ) 2023/2418 (EDIRPA) o kooperatívnom obstarávaní v oblasti obrany a mechanizmy spoločného obstarávania podľa nariadenia (EÚ) 2022/2371 a nariadenia Rady (EÚ) 2022/2372 o zdravotných krízach zostávajú nedotknuté. Podobne je v súlade s povinnosťami nariadenia (EÚ) 2024/2747 (IMERA) zameranými na odolnosť.

Verejné obstarávanie sa čoraz viac využíva ako páka na obranu strategických záujmov Únie v jej vonkajších hospodárskych vzťahoch a na zabezpečenie rovnakých podmienok pre európske hospodárske subjekty. Európske preferenčné opatrenia sú plne zlučiteľné s medzinárodným rámcom, ktorého je Únia zmluvnou stranou, najmä s Dohodou WTO o vládnom obstarávaní (GPA). Návrhom nie sú dotknuté nástroje obchodnej politiky Únie obsahujúce ustanovenia špecifické pre obstarávanie, najmä nariadenie (EÚ) 2022/2560 o zahraničných subvenciách, ani opatrenia v rámci súboru nástrojov Únie na ochranu obchodu a reštriktívnych opatrení, ako je nariadenie (EÚ) 2023/2675 (nástroj proti nátlaku) a nariadenie Rady (EÚ) č. 833/2014 týkajúce sa Ruska. Pokiaľ ide o nariadenie (EÚ) 2022/1031 o nástroji medzinárodného obstarávania, kapitola 5 navrhovaného nariadenia výslovne zahŕňa, a to aj prostredníctvom krížových odkazov, zásady a pojmy tohto nariadenia týkajúce sa pôvodu hospodárskych subjektov a tovaru.

Súbežne s týmto nariadením Komisia navrhuje európsky inovačný akt, v ktorom sa navrhuje osobitný režim pre obstarávanie služieb výskumu a vývoja, t. j. obstarávanie základného výskumu, priemyselného výskumu a experimentálneho vývoja až po pôvodný vývoj. Zákazky na služby výskumu a vývoja vrátane obstarávania vo fáze pred komerčným využitím sú preto vylúčené z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Na rozdiel od osobitného režimu navrhovaného v európskom inovačnom akte sa zákon o verejnom obstarávaní vzťahuje aj na nákup komerčného konečného výrobku.

2. PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

• Právny základ

Článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva“) je vhodným právnym základom tejto iniciatívy, keďže jej hlavným cieľom je vytvoriť jednoduchší a efektívnejší harmonizovaný rámec verejného obstarávania vo všetkých členských štátoch, a tým zlepšiť fungovanie vnútorného trhu v súlade s článkom 26 zmluvy. Hoci sa iniciatíva týka aj záležitostí súvisiacich s cieľmi sledovanými podľa článkov 173 a 207 ZFEÚ, tieto aspekty sú jednoznačne doplnkové k jej hlavnému cieľu, ktorým je harmonizácia pravidiel verejného obstarávania, a preto neodôvodňujú použitie týchto ustanovení ako právnych základov.

• Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Podľa článku 5 ZEÚ je zásada subsidiarity dodržaná, pretože vyvažuje diskrečnú právomoc verejných obstarávateľov s harmonizačnými opatreniami a prvkami potrebnými na dosiahnutie cieľov tejto iniciatívy, ktoré nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov.

Verejné obstarávanie je kľúčovým prvkom jednotného trhu EÚ, ktorý verejným obstarávateľom umožňuje cezhraničnú hospodársku súťaž a širší prístup na trhy. Fragmentácia vo vykonávaní však oslabuje jeho účinnosť ako nástroja vnútorného trhu. To si vyžaduje ďalšie opatrenia na úrovni EÚ s cieľom zabezpečiť súdržnosť a zjednodušenie a plne uvoľniť potenciál celoeurópskeho trhu verejného obstarávania pre podniky aj verejných obstarávateľov.

V súlade s nedávnymi rozsudkami Súdneho dvora Európskej únie¹¹ patrí zaobchádzanie s hospodárskymi subjektmi z tretích krajín vo verejnom obstarávaní do spoločnej obchodnej politiky, ktorá patrí do výlučnej právomoci Únie, a preto ho možno regulovať len na úrovni EÚ. Len Únia, a nie členské štáty konajúce samostatne, má právomoc stanoviť súdržný a jednotný rámec upravujúci účasť uchádzačov z tretích krajín. Opatrenia na úrovni EÚ sú preto odôvodnené a potrebné na zabezpečenie právnej istoty a rovnakých podmienok na celom vnútornom trhu.

• Proporcionalita

Navrhovaná revízia je v súlade so zásadou proporcionality stanovenou v článku 5 ZEÚ a riadi sa tým, čo je prispôsobené a potrebné na dosiahnutie cieľov zabezpečenia efektívnejšieho, transparentnejšieho a súdržnejšieho rámca EÚ pre verejné obstarávanie, čím sa dokončia strategické ciele Únie.

Vytvorenie digitálneho ekosystému EÚ je potrebné na zníženie fragmentácie, administratívnej záťaže a nákladov tým, že sa nariadi prepojenie systémov elektronického obstarávania členských štátov do jednotného integrovaného trhu verejného obstarávania EÚ, čím sa znížia aj náklady na dodržiavanie predpisov a uľahčí cezhraničná účasť a zvýši sa celková efektívnosť trhu.

Ustanovenia o európskych preferenciách v aktoch pre jednotlivé odvetvia sú potrebné na to, aby bolo možné reagovať na nové geopolitické požiadavky a zároveň plne rešpektovať medzinárodné záväzky Únie. Sú navrhnuté primerane tak, aby nepredstavovali neprimeranú finančnú záťaž pre rozpočty verejných obstarávateľov. Ich cieľom je obmedziť administratívne zaťaženie obstarávateľov, najmä prostredníctvom podpory vykonávania a používania digitálnych nástrojov na trhu verejného obstarávania.

Na dosiahnutie spoločných cieľov sociálnej, environmentálnej a inovačnej politiky Únie je potrebné určiť na úrovni Únie najlepší pomer ceny a kvality (ďalej len „BPQR“) ako štandardnú metódu zadávania zákaziek s mechanizmom „dodržiavaj alebo vysvetli“. Hoci vplyv na riziká podvodov a nezrovnalostí závisí od administratívnej kapacity, takéto riziká znižuje niekoľko záruk, najmä požiadavka, aby všetky kritériá kvality zostali spojené s predmetom zákazky, čím sa obmedzuje potenciálne narušenie hospodárskej súťaže.

• Výber nástroja

Navrhovanými regulačnými zmenami sa riešia nedostatky zistené pri hodnotení smerníc z roku 2014 posilnením súdržnosti a právnej zrozumiteľnosti zlúčením troch smerníc do jedného nariadenia a zjednodušením procesnej štruktúry. Reaguje sa tým na pretrvávajúcu fragmentáciu a nedostatočnú harmonizáciu viacerých nástrojov EÚ, čo zvyšuje zložitosť, právnu neistotu a náklady na dodržiavanie predpisov. Vytvorením priamo uplatniteľného nariadenia vytvára rámec jednotný súbor pravidiel na úrovni Únie, zlepšuje konzistentnosť uplatňovania, znižuje fragmentáciu a zabraňuje rozdielnemu vykonávaniu na vnútroštátnej úrovni (tzv. gold-plating) a zároveň zachováva potrebnú flexibilitu. V súlade s mandátom Európskej rady „Jedna Európa, jeden trh“ a odporúčaním uvedeným v Lettovej správe sa tým zabezpečuje väčšia právna istota a vyrovnanejšie podmienky vo všetkých členských štátoch.

3. VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIE ZAINTERESOVANÝCH STRÁN

• Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Cieľom hodnotenia bolo posúdiť účinky smerníc o verejnom obstarávaní z roku 2014 v rokoch 2016 až 2024. Hodnotenie poskytlo posúdenie založené na dôkazoch týkajúce sa účinnosti, efektívnosti, súdržnosti a relevantnosti uvedených smerníc a jeho zistenia boli podkladom pre proces navrhovania, ako aj pre sprievodné posúdenie vplyvu.

V hodnotení sa zistilo, že cieľ vytvoriť väčšiu právnu zrozumiteľnosť a istotu, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti a pokrytie, sa nedosiahol a že zostávajúce ciele sa dosiahli len čiastočne: konkrétne ide o zjednodušenie, zefektívnenie a väčšiu flexibilitu postupov verejného obstarávania; využívanie verejného obstarávania na podporu iných politických cieľov, ako je sociálna, environmentálna a inovačná politika; otvorenie trhov väčšej cezhraničnej hospodárskej súťaži a uľahčenie účasti MSP; a posilnenie rámca riadenia na predchádzanie nezrovnalostiam. Hoci sa v hodnotení potvrdilo, že všetky tieto ciele sú v súčasnosti naďalej veľmi relevantné, takisto sa zistilo, že smernice nie sú vhodné na účely zaistenia hospodárskej bezpečnosti a reakcie na narušenia dodávateľského reťazca a závislosti.

• Konzultácie so zainteresovanými stranami

V súlade s usmerneniami pre lepšiu právnu reguláciu Komisia uskutočnila ambiciózny a inkluzívny konzultačný proces, ktorého cieľom bolo zhromaždiť spoľahlivé dôkazy od celej škály subjektov verejného obstarávania.

Od 3. novembra 2025 do 26. januára 2026 prebiehala kombinovaná výzva na predkladanie podkladov a verejná konzultácia, ktoré priniesli 745 a 1037 odpovedí od záujmových združení, spoločností, verejných orgánov, odborových zväzov, mimovládnych organizácií a občanov, prevažne z krajín EÚ a EHP. Otvorená verejná konzultácia bola štruktúrovaná do troch tematických sekcií: efektívnosť a transparentnosť, rovnováha medzi ekologickými, sociálnymi, inovačnými a inými cieľmi a hospodárska bezpečnosť a strategická autonómia.

Tieto verejné konzultácie boli doplnené cielenou spoluprácou s členskými štátmi a odborníkmi prostredníctvom expertnej skupiny pre verejné obstarávanie (EXPP), expertnej skupiny pre elektronické verejné obstarávanie (EXEP) a expertnej skupiny zainteresovaných strán pre verejné obstarávanie (SEGPP), ako aj cielenými vypočutiami so sociálnymi partnermi a mimovládnymi organizáciami. Osobitná pozornosť sa venovala účasti MSP, s ktorými sa konzultovalo osobitne prostredníctvom siete vyslancov pre MSP a osobitnej panelovej diskusie MSP, v rámci ktorej sa zhromaždilo 108 odpovedí.

• Získavanie a využívanie expertízy

Výsledky týchto konzultácií, a najmä otvorenej verejnej konzultácie, sa pri príprave návrhu dôkladne zohľadnili. Respondenti sa vo všeobecnosti zhodli na tom, že je potrebné ísť nad rámec paradigmy najnižších nákladov, zvýšiť procesnú flexibilitu a znížiť administratívnu záťaž prostredníctvom úplnej digitalizácie, zatiaľ čo silná podpora (presahujúca 80 % vo všetkých skupinách respondentov z EÚ a EHP) bola vyjadrená za uprednostňovanie európskeho tovaru a služieb v strategických odvetviach, najmä prostredníctvom rozšírenia necenových kritérií a zavedenia mechanizmov „európskej preferencie“. MSP označili zjednodušenie, digitalizáciu a lepšiu dostupnosť údajov za kľúčové priority a poukázali na ťažkosti spôsobené rozdielnym vykonávaním na vnútroštátnej úrovni. Ich príspevky boli priamo podkladom pre opatrenia zamerané na uľahčenie prístupu MSP.

• Hodnotenie vplyvu

V súlade s usmerneniami pre lepšiu právnu reguláciu je tento návrh založený na posúdení vplyvu, v ktorom sa analyzuje problém a čiastkové problémy súvisiace s revíziou smerníc o verejnom obstarávaní v globálnom kontexte výziev v oblasti konkurencieschopnosti. V posúdení vplyvu sa identifikujú dostupné možnosti politiky na riešenie príčin problémov a posudzujú sa ich pravdepodobné vplyvy. Posúdenie vplyvu bolo štruktúrované tak, aby odrážalo otvorenú verejnú konzultáciu, výzvu na predkladanie podkladov a rôzne konzultácie.

Výbor pre kontrolu regulácie pôvodne vydal 17. apríla 2026 negatívne stanovisko k posúdeniu vplyvu. Výbor uviedol niekoľko nedostatkov, ktoré bolo potrebné riešiť, vrátane nedostatočnej analýzy súdržnosti medzi intervenciou a odvetvovými aktmi obsahujúcimi ustanovenia o verejnom obstarávaní a nedostatočného posúdenia rozsahu problémov súvisiacich s environmentálnymi, sociálnymi a inovačnými cieľmi. Výbor pre kontrolu regulácie takisto poukázal na potrebu lepšie špecifikovať a odôvodniť uprednostňované možnosti politiky, najmä pokiaľ ide o to, ako by sa kvalita vymedzila v rámci obstarávania BPQR, a lepšie vyhodnotiť náklady, prínosy a proporcionalitu uprednostňovanej možnosti vrátane jej účinkov na hospodársku súťaž a ceny. Výbor napokon zdôraznil, že v správe chýba dôkladné posúdenie kombinovaných vplyvov a nezamýšľaných dôsledkov uprednostňovanej možnosti, najmä rizík súbežného zavedenia väčšieho počtu rokovaní a väčšieho spoliehania sa na zásady BPQR.

Uvedené body sa riešili v revidovanom posúdení vplyvu predloženom výboru, ktorý 8. júna 2026 vydal kladné stanovisko s výhradami. Výbor požiadal o poskytnutie ďalších podrobností o novom otvorenom postupe s možnými rokovaniami a o BPQR a jeho prístupe „dodržiavaj alebo vysvetli“ a o väčšiu zrozumiteľnosť analýzy nákladov a prínosov. Tieto objasnenia boli poskytnuté.

Posúdenie vplyvu vychádza zo súboru štyroch špecifických cieľov, ktorými sa riešia identifikované príčiny problémov. Stanovujú sa v ňom dve alebo tri možnosti politiky pre každý špecifický cieľ (flexibilita [FLX]; Environmentálne, sociálne a inovačné [ESI]; Kúpiť európsku [BEU] a digitálny trh [MPL]).

• FLX – [FLX.1] Zachováva existujúcu architektúru obstarávania a zároveň zavádza

cielená flexibilita, umožnenie výberu postupu, umožnenie významných opráv v ponukách, ak nemenia podstatu obstarávania, zlepšenie usmernení k predbežným trhovým konzultáciám a objasnenie pojmov, ako je „krízové“ riziko a riziko koncesie. Zároveň sa ním zosúlaďujú pravidlá vo všetkých smerniciach a krížové odkazy na dôvody na vylúčenie s odvetvovými právnymi predpismi. [FLX.2] zlučuje tri existujúce smernice do jedného aktu a reštrukturalizačné postupy do otvoreného konania s možným rokovaním, dynamického postupu, inovačného konania a zákaziek, ktoré vyžadujú len uverejnenie verejného zhrnutia výsledkov, napríklad v núdzových situáciách. Takisto sa v ňom začleňujú dôvody na vylúčenie z existujúcich odvetvových aktov a podľa možnosti sa vypúšťajú z odvetvových aktov. Podporuje konzultácie pred verejným obstarávaním, štandardizuje fázy rokovaní so silnejšími zárukami transparentnosti a posilňuje požiadavky na boj proti podvodom a vysledovateľnosť a zároveň odstraňuje odvetvovú duplicitu.

• ESI – [ESI.1] stimuluje obstarávanie založené na kvalite tým, že stanovuje najlepšiu cenu—

Pomer kvality ako predvolená metóda na vyhodnotenie ponúk podľa logiky „dodržiavaj alebo vysvetli“ s minimálnymi kvalitatívnymi váhami. Podporuje environmentálne značky, náklady na životný cyklus a výkonnostné normy, vymedzuje inovačné obstarávanie, obmedzuje úplné zadávanie zákaziek subdodávateľom a objasňuje prepojenie medzi pracovnými podmienkami a predmetom zákazky. [ESI.2] na tom stavia začlenením príslušných horizontálnych ustanovení z iných aktov Únie, harmonizáciou vymedzení pojmov a centralizáciou splnomocňujúcich ustanovení pre delegované a vykonávacie akty. [ESI.3] zavádza povinné BPQR s minimálnymi kvalitatívnymi váhami bez možnosti neuplatňovania, zavádza záväzné ciele členských štátov a oznamovacie povinnosti, zavádza povinné používanie environmentálnej značky EÚ v prípade potreby, ďalej obmedzuje subdodávateľské reťazce a začleňuje odvetvové požiadavky do všeobecného rámca.

• BEU – [BEU.1] by zaviedla dobrovoľnú európsku preferenciu kodifikáciou

existujúca judikatúra Súdneho dvora Európskej únie a umožnenie verejným obstarávateľom obmedziť účasť na EÚ/EHP a iné medzinárodne zahrnuté hospodárske subjekty alebo tovar (dohoda o vládnom obstarávaní a príslušné dohody o voľnom obchode). Poskytuje praktické nástroje na overovanie oprávnených krajín a usmernenia týkajúce sa pravidiel pôvodu. [BEU.2] ponúka rámec pre koherentnú európsku preferenciu vo vybraných odvetviach v budúcich aktoch prostredníctvom súboru mechanizmov pre obstarávateľov a zároveň štandardizuje vymedzenia pojmov, pravidlá pôvodu a dokumentáciu a integruje tieto nástroje do infraštruktúry digitálneho obstarávania EÚ. V [BEU.3] sa európska preferencia stáva povinnou tým, že sa vyžaduje vylúčenie hospodárskych subjektov z krajín mimo EÚ/EHP alebo z tretích krajín, na ktoré sa nevzťahuje režim medzinárodných záväzkov, pričom podlieha len obmedzeným zárukám, ako je nedostatočná hospodárska súťaž alebo nadmerné náklady.

• MPL – [MPL.1] zriaďuje decentralizovanú sieť vzájomne prepojených vnútroštátnych

platformy elektronického obstarávania prepojené prostredníctvom vrstvy interoperability EÚ. Zavádza sa ním nástroj digitálneho podnikového dokladu pre overené údaje o totožnosti a oprávnenosti spoločnosti, spoločná služba oprávnenosti v oblasti verejného obstarávania a jednotný rámec správy údajov, čím sa posilňuje transparentnosť a spôsobilosti v oblasti boja proti podvodom prostredníctvom systematickej výmeny údajov, nástrojov analýzy rizík a povinného podávania správ. [MPL.2] namiesto toho nahrádza vnútroštátne systémy jednotnou platformou elektronického obstarávania na úrovni EÚ pre všetky postupy podľa aktu, pričom plne centralizuje postupy verejného obstarávania, správu údajov, monitorovanie a nástroje na zabezpečenie súladu na úrovni Únie.

Na základe dostupných údajov sa očakáva, že návrh prinesie významné čisté úspory nákladov, najmä prostredníctvom vytvorenia digitálneho ekosystému verejného obstarávania. Pre hospodárske subjekty predstavujú nové požiadavky opakujúce sa náklady vo výške 477 miliónov EUR, ktoré sú viac ako kompenzované opakujúcimi sa úsporami vo výške 1 miliardy EUR z digitálneho ekosystému a inými zjednodušeniami. Nové opakujúce sa náklady verejných obstarávateľov predstavujú 141 miliónov EUR, zatiaľ čo digitálny ekosystém prináša ročné úspory vo výške 220 miliónov EUR. Na základe jednotlivých postupov priemerný verejný obstarávateľ ušetrí približne 4,4 %, zatiaľ čo priemerný hospodársky subjekt ušetrí približne 8,9 %. Návrh preto celkovo vedie k značným čistým úsporám pre hospodárske subjekty aj verejných obstarávateľov.

• Vhodnosť právnych predpisov a ich zjednodušenie

Návrhom sa zjednodušuje právny rámec nahradením troch existujúcich smerníc jediným priamo uplatniteľným nariadením. Znižuje sa tým fragmentácia, odstraňujú sa rozdiely vyplývajúce z vnútroštátnej transpozície a obstarávateľom a hospodárskym subjektom sa poskytuje súdržnejší a prístupnejší súbor pravidiel. Zefektívňuje sa ním aj procedurálny rámec znížením počtu postupov a vytvorením flexibilnejších a operatívnejších nástrojov prispôsobených rôznym potrebám nákupu.

Návrh je tiež výsledkom komplexného regulačného hĺbkového čistenia. Konsolidácia ustanovení o dôvodoch vylúčenia, horizontálnych ustanoveniach „čo kúpiť“ a splnomocneniach pre zelené verejné obstarávanie, ktoré sú v súčasnosti rozptýlené v odvetvových právnych aktoch, do jedného referenčného právneho predpisu, tohto nariadenia, výrazne zjednoduší uplatňovanie týchto pravidiel v praxi a zvýši ich zrozumiteľnosť a právnu istotu.

Ďalšie zjednodušenie sa dosiahne väčším využívaním digitálnych riešení a štruktúrovaných údajov vrátane interoperabilných digitálnych nástrojov, elektronickej služby oprávnenosti založenej na zásade „jedenkrát a dosť“ a harmonizovaných požiadaviek na uverejňovanie a údaje, čím sa znížia opakujúce sa administratívne formality a zvýši sa efektívnosť. Návrhom sa takisto znižuje zaťaženie hospodárskych subjektov, najmä MSP, a to obmedzením neprimeraných požiadaviek na výber a uľahčením cezhraničnej účasti. V návrhu sa zároveň zachovávajú základné záruky transparentnosti, rovnakého zaobchádzania, hospodárskej súťaže a zodpovednosti, ktoré sa vyžadujú v právnych predpisoch Únie v oblasti verejného obstarávania.

• Základné práva

Návrh nemá vplyv na Chartu základných práv.

4. VPLYV NA ROZPOČET

Očakáva sa, že navrhovaná iniciatíva bude mať počas siedmich rokov celkové finančné dôsledky vo výške približne 163,5 milióna EUR vrátane ročnej miery inflácie vo výške 2 %.¹² Tento rozpočet pokrýva približne 142,2 milióna EUR na operačné rozpočtové prostriedky a približne 21,3 milióna EUR na ľudské zdroje. Ako sa uvádza v LFDS, plánované ročné rozdelenie je približne 22,0 milióna EUR v roku 2028, 22,4 milióna EUR v roku 2029, 22,9 milióna EUR v roku 2030, 23,3 milióna EUR v roku 2031, 23,8 milióna EUR v roku 2032, 24,3 milióna EUR v roku 2032 a 24,8 milióna EUR v roku 2034.

Očakáva sa, že rozpočet sa bude financovať z viacročného finančného rámca na roky 2028 – 2034. Odhadovaný vplyv na rozpočet nemá vplyv na budúci viacročný finančný rámec. Zdroj financovania a rozsah finančného záväzku Únie v období po roku 2027 naďalej závisia od výsledku medziinštitucionálnych rokovaní o VFR na roky 2028 – 2034 a následne sa určia v rámci ročného rozpočtového postupu.

5. INÉ PRVKY

• Plány vykonávania a mechanizmy monitorovania, hodnotenia a podávania správ

S cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie sa v tomto nariadení stanovuje fázový prístup pre tie prvky, ktoré si vyžadujú technický rozvoj alebo inštitucionálne úpravy, najmä digitálny ekosystém vrátane elektronickej služby oprávnenosti a národné dátové priestory pre verejné obstarávanie a dátový priestor pre verejné obstarávanie. Komisia bude podporovať vykonávanie prostredníctvom delegovaných a vykonávacích aktov, usmernení, technických špecifikácií, normalizačnej práce a prípadne operačných nástrojov a digitálnych služieb.

Od členských štátov sa bude vyžadovať, aby určili národný koordinačný orgán a zaviedli mechanizmy riadenia potrebné na zabezpečenie účinnej koordinácie medzi orgánmi a subjektmi zapojenými do uplatňovania tohto nariadenia. Takisto sa od nich bude vyžadovať, aby podporovali profesionalizáciu obstarávania, a to aj prostredníctvom národných stratégií a vhodných podporných štruktúr, a aby zabezpečili, že príslušní aktéri budú schopní účinne uplatňovať nový rámec.

Týmto nariadením sa stanovuje posilnený rámec monitorovania založený na štruktúrovaných údajoch o verejnom obstarávaní. Od každého členského štátu sa bude vyžadovať, aby zriadil alebo určil národný dátový priestor pre verejné obstarávanie ako centrálny národný prístupový bod pre údaje o verejnom obstarávaní a životnom cykle zmlúv. Tieto vnútroštátne dátové priestory budú podkladom pre dátový priestor pre verejné obstarávanie na úrovni Únie, ktorý bude spravovať Komisia. To umožní systematickejšie monitorovanie trhov verejného obstarávania, výsledkov strategického obstarávania, hospodárskej súťaže, cezhraničnej účasti, prístupu MSP a rizík ovplyvňujúcich integritu, odolnosť a bezpečnosť dodávok.

Od členských štátov sa bude vyžadovať, aby vytvorili rámec založený na dôkazoch na monitorovanie fungovania svojich systémov a trhov verejného obstarávania a aby výsledky tohto monitorovania zverejňovali aspoň raz ročne. Členské štáty podajú Komisii správu o výsledkoch týchto analýz a o prijatých alebo plánovaných opatreniach na riešenie zistených štrukturálnych nedostatkov.

Komisia bude priebežne monitorovať fungovanie verejného obstarávania v Únii na základe údajov dostupných v dátovom priestore pre verejné obstarávanie. Každé tri roky poskytne analýzu systému verejného obstarávania v celej Únii.

Okrem toho sa v tomto nariadení vyžaduje, aby Komisia vykonala hodnotenie sedem rokov po nadobudnutí jeho účinnosti a potom každých sedem rokov.

• Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

V časti I sa stanovujú všeobecné ustanovenia o predmete úpravy, rozsahu pôsobnosti, najmä príslušné prahové hodnoty a mechanizmy na ich aktualizáciu, zásady a vymedzenia pojmov. V tomto nariadení sa vyžaduje, aby obstarávatelia zaobchádzali s hospodárskymi subjektmi Únie a dotknutými hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne, konali transparentne a primerane a zabezpečili integritu postupov verejného obstarávania. Verejné zákazky musia zabezpečiť najlepšiu kvalitu za vynaložené peniaze, zabrániť neprimeraným obmedzeniam hospodárskej súťaže a musia byť zamerané na prispievanie k dosahovaniu širších politických cieľov Únie).

V časti II sa vymedzujú príslušní aktéri, ktorí sa zúčastňujú na verejnom obstarávaní. Hlava I sa začína vymedzením obstarávateľov, na ktorých sa vzťahujú pravidlá, potom sa vzťahuje na verejnoprospešné služby, zoznam dotknutých odvetví a umožňuje výnimky v prípadoch, keď sú činnosti priamo vystavené hospodárskej súťaži, a stanovuje sa v nej postup podávania žiadosti o výnimku Komisii. Hlava II sa týka hospodárskych subjektov vrátane skupín, využívania kapacít tretích strán a uzatvárania subdodávateľských zmlúv s dobre nastavenými pravidlami vymedzujúcimi používanie tohto nástroja s cieľom zabrániť zneužívaniu. V tejto hlave sa ďalej stanovujú povinné dôvody vylúčenia týkajúce sa závažných trestných činov, ako je korupcia, podvod, terorizmus, obchodovanie s ľuďmi, trestné činy proti životnému prostrediu a vykorisťovanie detí, a nepovinné dôvody vylúčenia, ktoré sa týkajú situácií vyvolávajúcich pochybnosti o spoľahlivosti alebo integrite dotknutého hospodárskeho subjektu. V ustanoveniach o podmienkach účasti sa stanovujú jasné pravidlá týkajúce sa finančnej, technickej a odbornej spôsobilosti hospodárskych subjektov, ktoré môžu obstarávatelia požadovať, ak chcú vo svojich postupoch verejného obstarávania použiť podmienky účasti.

V časti III sa stanovujú pravidlá týkajúce sa postupov. Hlava I sa zaoberá postupmi verejného obstarávania a zahŕňa ustanovenia o plánovaní, trhových konzultáciách, výbere postupov, odhade hodnoty zákazky a vedení rokovaní, ktoré sú povolené vo všetkých postupoch, s primeranými zárukami transparentnosti a nediskriminácie. Tieto postupy zahŕňajú verejnú súťaž, dynamický postup, inovačný postup a zákazky, pri ktorých sa vyžaduje len uverejnenie verejného zhrnutia výsledkov, napríklad v núdzových a krízových situáciách.

Hlava II sa zaoberá strategickým návrhom a vykonávaním verejného obstarávania, pričom sa zefektívňujú príslušné vymedzenia pojmov a ustanovenia s cieľom zohľadniť úvahy týkajúce sa širších politických cieľov Únie:

• Kapitola 1 sa týka zeleného verejného obstarávania. Zahŕňa vymedzenie pojmu „zelená verejnosť“.

obstarávanie a zakotvujú sa v ňom povinnosti týkajúce sa podpory obehového hospodárstva, efektívneho využívania zdrojov, energetickej efektívnosti a požiadaviek na zelené verejné obstarávanie určitých výrobkov.

• Kapitola 2 sa vzťahuje na sociálne zodpovedné verejné obstarávanie vrátane prístupnosti,

vyhradené zákazky pre organizácie, ktorých hlavným cieľom je sociálna a profesionálna integrácia osôb so zdravotným postihnutím alebo znevýhodnených osôb, a zákazky na sociálne, zdravotnícke a vzdelávacie služby.

• Kapitola 3 sa týka verejného obstarávania inovácií. Objasňujú sa v ňom inovačné ciele

v oblasti verejného obstarávania, obstarávania inovácií a práv duševného vlastníctva.

• Kapitola 4 sa zaoberá bezpečnosťou a odolnosťou a objasňuje sa v nej, ako sa bezpečnostné aspekty zohľadňujú

majú sa zohľadniť vo verejnom obstarávaní. Poskytuje neúplný zoznam záujmov bezpečnosti a ochrany verejnosti, ktoré sa majú zohľadniť, a upravuje vypovedanie zmlúv a vylúčenie prevádzkovateľov počas plnenia zmluvy z bezpečnostných dôvodov. Jeho cieľom je takisto zabezpečiť súlad s požiadavkami kybernetickej bezpečnosti a vymedziť odolnosť a bezpečnosť dodávok pre kritické subjekty a infraštruktúry.

• V kapitole 5 sa objasňuje koncepcia európskej preferencie vymedzením zahrnutých hospodárskych

prevádzkovatelia, tovar, služby a práce: ak pochádzajú z tretej krajiny, ktorá je zmluvnou stranou Dohody WTO o vládnom obstarávaní, alebo z tretej krajiny, ktorá s Úniou uzavrela dvojstrannú alebo mnohostrannú obchodnú dohodu. Stanovujú sa v ňom európske preferenčné požiadavky vrátane možnosti obmedziť alebo zamietnuť určité hospodárske subjekty a ponuky. Poskytuje aj rámec pre povinnú európsku preferenciu v odvetvových právnych aktoch EÚ a zároveň stanovuje výnimky v prípadoch, keď sa obstarávatelia môžu rozhodnúť neuplatňovať európsku preferenciu.

V hlave III sa stanovujú horizontálne ustanovenia vzťahujúce sa na kľúčové aspekty procesu verejného obstarávania vrátane vylúčených a zmiešaných zákaziek, medzi ktoré patria zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti, ale aj rôzne služby, na ktoré sa nevzťahujú pravidlá verejného obstarávania, ako sú právne služby, rozhodcovské a zmierovacie služby, pracovné zmluvy atď. V tomto nariadení sa objasňuje dôležitý pojem súvislosti medzi predmetom zákazky a stanovujú sa jasné ustanovenia o technických špecifikáciách vrátane používania noriem a značiek a o kritériách na vyhodnotenie ponúk, najmä o používaní kritérií kvality prostredníctvom BPQR. V hlave III sa ďalej upravujú ďalšie aspekty vykonávania postupov vrátane dôvernosti, konfliktov záujmov, predchádzajúceho zapojenia hospodárskych subjektov, lehôt, súťažných podkladov, rozdelenia na časti, ponúk s neobvykle nízkou cenou, opráv a zrušení a rámcových dohôd. Napokon sa zaoberá plnením zmlúv vrátane úpravy a ukončenia zmlúv, mechanizmov úprav, platieb a požiadaviek na uverejňovanie a dokumentáciu.

V časti IV sa upravujú koncesie, špecifikujú výnimky a stanovujú pravidlá týkajúce sa postupov prípravy, návrhu a udeľovania vrátane štruktúrovaného posúdenia rizika. Vzťahuje sa aj na trvanie koncesie a správu zmlúv (ako sú úpravy a vypovedanie).

V časti V sa vymedzuje rámec pre digitálny ekosystém, ktorý udržuje vykonávanie tohto nariadenia. Vytvárajú sa ním pravidlá interoperability pre bezpečnú sieť na výmenu údajov o verejnom obstarávaní. To umožňuje elektronickú komunikáciu medzi obstarávateľmi a hospodárskymi subjektmi prostredníctvom rôznych poskytovateľov služieb elektronického obstarávania. Stanovujú sa v ňom aj povinnosti Komisie pomáhať poskytovateľom pri kontrole oprávnenosti (dôvody vylúčenia, výberové kritériá, požiadavky na pôvod).

Časť VI sa týka transparentnosti a riadenia. Pravidlami týkajúcimi sa dátových priestorov (hlava I) sa upravuje zriadenie a funkcie vnútroštátnych dátových priestorov pre verejné obstarávanie na jednej strane a dátového priestoru pre verejné obstarávanie zriadeného Komisiou, centrálneho registra informácií o verejnom obstarávaní pochádzajúcich zo všetkých NPPDS na monitorovanie postupov verejného obstarávania a zákaziek na úrovni Únie na strane druhej. V hlave II sa stanovujú rôzne nástroje a mechanizmy riadenia, ktoré umožňujú pravidelné monitorovanie systému verejného obstarávania s cieľom posúdiť výkonnosť a podporiť zlepšenia; to zahŕňa určenie národného koordinačného orgánu, ktorý bude dohliadať na vykonávanie a koordinovať ho; a vhodné opatrenia na posilnenie profesionalizácie verejného obstarávania ako dlhodobých a strategických prvkov verejnej správy.

V časti VII sa stanovujú záverečné ustanovenia, určuje sa vykonávanie delegovania právomoci a Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty. Týmto nariadením sa zrušuje smernica 2014/23/EÚ, smernica 2014/24/EÚ a smernica 2014/25/EÚ a menia sa horizontálne ustanovenia o verejnom obstarávaní zahrnuté v nariadení (EÚ) 2014/1781, nariadení (EÚ) 2024/1735 a nariadení

(EÚ) 2023/1542, nariadenie (EÚ) 2024/3110, nariadenie (EÚ) 2025/40, smernica 2023/1791, smernica 2008/98/ES, nariadenie (EÚ) 2024/1252, smernica 2019/882, smernica 2022/2381, nariadenie (EÚ) 2024/2847, smernica (EÚ) 2024/1760, nariadenie (EÚ) 2024/1157; mení sa ním aj nariadenie 1370/2007. Napokon sa v ňom stanovuje cieľ preskúmania sedem rokov po prijatí a odklad začatia uplatňovania o dva roky.

2026/0265 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o verejných zákazkách a koncesiách a o zrušení smerníc 2014/23/EÚ, 2014/24/EÚ a

2014/25/EÚ a o zmene nariadení (ES) č. 1370/2007, (EÚ) 2023/1542, (EÚ) 2024/1157, (EÚ) 2024/1252, (EÚ) 2024/1735, (EÚ) 2024/1781, (EÚ) 2024/2847, (EÚ)

2024/3110 a (EÚ) 2025/40 a smernice 2008/98/ES, (EÚ) 2019/882 a (EÚ) 2022/2381,

(EÚ) 2023/1791 a (EÚ) 2024/1760 (akt o verejnom obstarávaní)

(Text s významom pre EHP)

1. https://commission.europa.eu/topics/competitiveness/draghi-report_en.

2. consilium.europa.eu/media/ny3j24sm/much-more-than-a-market-report-by-enrico-letta.pdf.

3. https://commission.europa.eu/topics/competitiveness/clean-industrial-deal_en.

4. https://commission.europa.eu/topics/competitiveness/competitiveness-compass_en.

5. Osobitná správa o verejnom obstarávaní v EÚ za rok 2023, https://www.eca.europa.eu/en/publications?ref=SR-2023-28.

6. consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2024/05/24/council-adopts-conclusions-on-the-court-of- Auditers-report-on-public-procurement/pdf/.

7. https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/TA-10-2025-0174_EN.pdf.

8. https://data.europa.eu/doi/10.2863/0379789.

9. https://www.eesc.europa.eu/en/our-work/opinions-information-reports/opinions/review-european- – verejné obstarávanie – právny rámec.

10. https://commission.europa.eu/publications/simpler-clearer-and-better-enforced-eu-rulebook_en.

11. Vec C-652/22, Kolin İnĚaat Turizm Sanayi ve Ticaret Aâ/Štátna komisia pre dohľad nad postupmi verejného obstarávania; Vec C-266/22, CRRC Qingdao Sifang Co. Ltd a Astra Vagoane Călători SA/Autoritata pentru Reformă Feroviară a Alstom Ferroviaria SpA.

12. Rozdiel v nákladoch uvedených v legislatívnom finančnom výkaze a v posúdení vplyvu vyplýva z toho, že legislatívny finančný výkaz zahŕňa všetky náklady, zatiaľ čo v posúdení vplyvu sa zohľadňujú len dodatočné náklady zavedené politickými opatreniami nad rámec tzv. bežných nákladov. Existujú aj malé rozdiely v klasifikácii a prezentácii nákladov vyplývajúce z požiadaviek nariadenia o rozpočtových pravidlách.