EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
So zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,
So zreteľom na návrh Európskej komisie,
Po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
So zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,
So zreteľom na stanovisko Výboru regiónov,
Konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,
Keďže
(1) Zadávanie verejných zákaziek a koncesií orgánmi členských štátov alebo v ich mene musí byť v súlade so zásadami stanovenými v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva“), a najmä so zásadami voľného pohybu tovaru, slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby, ako aj so zásadami, ktoré z nich vyplývajú, ako sú rovnaké zaobchádzanie, nediskriminácia, vzájomné uznávanie, proporcionalita a transparentnosť. V prípade postupov verejného obstarávania pre verejné zákazky a koncesie presahujúce určitú peňažnú hodnotu je potrebné stanoviť harmonizované pravidlá pre postupy verejného obstarávania s cieľom odstrániť prekážky fungovania vnútorného trhu a zabrániť vzniku nových prekážok vo forme regulačných rozdielov medzi členskými štátmi, a to aj pokiaľ ide o dosahovanie strategických politických cieľov. V hodnotení súčasných existujúcich smerníc Parlamentu a Rady 2014/23/EÚ1, 2014/24/EÚ2 a 2014/25/EÚ3 z roku 2014 sa potvrdilo, že dnešné pravidlá verejného obstarávania poznajú značné nedostatky. Zistila, že ich zložitosť a nedostatočná flexibilita vytvárajú značnú právnu neistotu pre obstarávateľov aj hospodárske subjekty. Naďalej prevládajú len ceny a zavádzanie sociálnych, environmentálnych a inovačných požiadaviek je naďalej obmedzené. Pravidlá prístupu na trh pre spoločnosti z krajín mimo EÚ nie sú dostatočne jasné a už účinne nereagujú na súčasnú geopolitickú realitu. Roztrieštené systémy elektronického obstarávania bránia riadnej transparentnosti a účinnému monitorovaniu a dohľadu a napriek zlepšeniam transparentnosti chýbajúce údaje a problémy s kvalitou na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni bránia účinnej správe vecí verejných, strategickému rozhodovaniu a predchádzaniu korupcii. Cieľom tohto nariadenia je riešiť tieto výzvy a očakáva sa, že zabezpečí ďalšie otvorenie verejného obstarávania hospodárskej súťaži a zároveň bude slúžiť ako nástroj na efektívne verejné investície v súlade so širšími politickými cieľmi EÚ. Povinnosti vyplývajúce z iných právnych predpisov Únie sa naďalej uplatňujú a zostávajú nedotknuté.
(2) Týmto nariadením sa majú stanoviť pravidlá postupov verejného obstarávania pre verejné zákazky a koncesie presahujúce určité finančné limity. Pokiaľ ide o zákazky, na ktoré sa toto nariadenie nevzťahuje, členské štáty majú naďalej možnosť regulovať zadávanie takýchto zákaziek pod podmienkou zabezpečenia dodržiavania akýchkoľvek uplatniteľných právnych predpisov Únie vrátane zásad zmluvy v prípade cezhraničného záujmu. Týmto nariadením sa stanovujú procesné pravidlá zadávania zákaziek a koncesií, na ktoré sa vzťahuje, ako aj aspekty plánovania a plnenia týchto zákaziek súvisiace s obstarávaním, stanovuje sa spôsob zohľadnenia širších politických cieľov a stanovuje sa rámec pre spoločný digitálny ekosystém, ktorý sa má používať pri ich plánovaní, zadávaní a vykonávaní, ako aj mechanizmy a požiadavky na zabezpečenie efektívnosti a zodpovednosti verejného obstarávania. Naopak, týmto nariadením by sa nemalo regulovať celkové administratívne prostredie, v ktorom sa tieto postupy verejného obstarávania uskutočňujú. Vnútroštátne pravidlá fungovania a organizácie verejnej správy vo všeobecnosti, najmä tie, ktoré sa týkajú rozpočtových a finančných kontrol a rozhodovacích štruktúr vo verejnej správe, preto zostávajú nedotknuté. Vnútroštátne občianske právo a všeobecné pravidlá týkajúce sa zmluvných vzťahov, ktoré sú súčasťou širšieho vnútroštátneho právneho rámca, v ktorom sa budú uplatňovať pravidlá stanovené v tomto nariadení, zostávajú takisto nedotknuté.
(3) Malo by sa pripomenúť, že žiadne ustanovenie tohto nariadenia nezaväzuje členské štáty, aby zmluvne zabezpečili alebo externalizovali poskytovanie služieb, ktoré si želajú poskytovať samy alebo organizovať inými prostriedkami ako verejnými zákazkami v zmysle tohto nariadenia. Táto smernica by sa nemala vzťahovať na poskytovanie služieb vyplývajúce zo zákonov, iných právnych predpisov či zamestnaneckých zmlúv. V niektorých členských štátoch to môže byť prípad určitých administratívnych a vládnych služieb, ako sú výkonné a legislatívne služby, poskytovanie určitých služieb komunite, ako sú služby v oblasti zahraničných vecí alebo justičné služby alebo služby povinného sociálneho zabezpečenia.
(4) Toto nariadenie by nemalo mať vplyv na právne predpisy členských štátov v oblasti sociálneho zabezpečenia, ani by sa nemalo zaoberať liberalizáciou služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré sú vyhradené pre verejné alebo súkromné subjekty, alebo privatizáciou verejných subjektov poskytujúcich služby. Členské štáty môžu organizovať poskytovanie povinných sociálnych služieb alebo iných služieb buď ako služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, alebo ako služieb všeobecného záujmu nehospodárskeho charakteru, alebo ako ich kombináciu. Služby všeobecného záujmu nehospodárskeho charakteru by nemali patriť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.
(5) Rozhodnutím Rady 94/800/ES4 sa okrem iného schválilo uzavretie Dohody Svetovej obchodnej organizácie o vládnom obstarávaní (ďalej len „GPA“) v mene Únie. GPA vytvára multilaterálny rámec vyvážených práv a povinností týkajúcich sa verejných zákaziek s cieľom dosiahnuť liberalizáciu a expanziu svetového obchodu. V prípade zákaziek, na ktoré sa vzťahujú prílohy 1, 2, 4 a 5 a všeobecné poznámky k dodatku I Únie ku GPA, ako aj iné príslušné medzinárodné dohody, ktorými je Únia viazaná, by obstarávatelia mali na účely splnenia povinností vyplývajúcich z uvedených dohôd uplatňovať toto nariadenie na hospodárske subjekty tretích krajín, ktoré sú zmluvnými stranami dohôd. Všetky nové prvky zavedené v tomto nariadení boli navrhnuté s cieľom zabezpečiť úplné zosúladenie so záväzkami Únie podľa dohody GPA.
(6) Finančné limity stanovené v tomto nariadení by mali slúžiť na určenie zákaziek a koncesií, na ktoré sa vzťahuje celý súbor pravidiel Únie v oblasti verejného obstarávania. Tieto prahové hodnoty by mali naďalej odrážať medzinárodné záväzky Únie v rámci GPA a zároveň zabezpečovať právnu istotu a administratívnu uskutočniteľnosť. S cieľom zabezpečiť súlad s medzinárodnými záväzkami Únie podľa GPA by sa prahové hodnoty uplatniteľné na verejné obstarávanie mali zosúladiť s prahovými hodnotami vyjadrenými v zvláštnych právach čerpania (ZPČ) vymedzených Medzinárodným menovým fondom, a preto by sa mali pravidelne revidovať na základe priemernej hodnoty eura voči zvláštnym právam čerpania (ZPČ). Okrem týchto pravidelných matematických úprav Komisia spolu s partnermi GPA preskúma otázku zvýšenia prahových hodnôt stanovených v GPA.
(7) S cieľom zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu Únie v oblasti verejného obstarávania by sa verejné obstarávanie malo riadiť zásadou najlepšej kvality pre verejné peniaze, čím by slúžilo cieľu efektívnych verejných výdavkov a investícií, a obstarávatelia by mali zaobchádzať s hospodárskymi subjektmi, ktoré pochádzajú z Únie, tretej krajiny, ktorá je zmluvnou stranou Dohody o vládnom obstarávaní, alebo tretej strany, ktorá uzavrela dvojstrannú alebo mnohostrannú obchodnú dohodu s Úniou, za podmienok stanovených v uvedenej dohode, rovnako a bez diskriminácie, pričom by mali konať transparentným a primeraným spôsobom. Obstarávatelia by takisto mali prijať vhodné opatrenia na ochranu integrity, nestrannosti a spravodlivosti procesu obstarávania a nemali by navrhovať svoje obstarávanie s cieľom vylúčiť ho z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia alebo neprimerane obmedziť hospodársku súťaž. Dodržiavanie týchto zásad je nevyhnutné na zaručenie účinnej hospodárskej súťaže, odstránenie prekážok prístupu na trh a predchádzanie týmto prekážkam a na pomoc pri zabezpečovaní efektívnych verejných investícií.
(8) Verejné obstarávanie predstavuje kľúčový nástroj na dosiahnutie strategických politických cieľov Únie. Je potrebné regulovať strategické využívanie verejného obstarávania, aby sa zabránilo tomu, že rozdielne postupy obstarávateľov v celej Únii budú vytvárať prekážky vnútornému trhu. Postupy verejného obstarávania by sa mali riadiť cieľmi politiky Únie vrátane posilnenia konkurencieschopnosti vnútorného trhu, podpory inovácií a čistej priemyselnej základne, dosiahnutia cieľov v oblasti klímy a životného prostredia, spravodlivej a inkluzívnej spoločnosti, najmä spravodlivých pracovných podmienok, a to aj s podporou sociálneho dialógu, a zvýšenia bezpečnosti, ochrany, odolnosti a hospodárskej bezpečnosti Únie, a to aj prostredníctvom strategickej nezávislosti. Vzhľadom na rozmanitosť vnútroštátnych systémov a rešpektujúc autonómiu sociálnych partnerov môžu obstarávatelia využívať sociálne zodpovedné verejné obstarávanie na podporu vysokokvalitných pracovných miest a sociálnej spravodlivosti, a to aj uznaním úlohy kolektívneho vyjednávania.
(9) Je vhodné zachovať pravidlá obstarávania subjektmi pôsobiacimi v odvetviach verejnoprospešných služieb, ktorými sú voda, energetika vrátane plynu chápané ako zemný plyn alebo akýkoľvek iný plyn, doprava a poštové služby, keďže vnútroštátne orgány sú naďalej schopné riadiť správanie týchto subjektov a/alebo existenciu osobitných alebo výlučných práv. Sektoroví obstarávatelia by mali byť vyňatí z tohto nariadenia, ak sú činnosti, ktoré vykonávajú, priamo vystavené hospodárskej súťaži na trhoch, na ktoré nie je obmedzený prístup. To, či je dané odvetvie alebo jeho časti priamo vystavené hospodárskej súťaži, by sa malo posudzovať vzhľadom na konkrétnu oblasť, v ktorej sa činnosť alebo jej príslušné časti vykonávajú. Takzvaným „relevantným geografickým trhom“ je buď územie členského štátu, alebo jeho časti. Pojem „relevantný geografický trh“ by mal vychádzať z podobných kritérií stanovených v iných právnych predpisoch Únie.
(10) Priame vystavenie hospodárskej súťaži by mala posúdiť Komisia na žiadosť členského štátu alebo sektorového obstarávateľa. S cieľom zabezpečiť ľahkú dostupnosť postupu na určenie toho, že toto nariadenie sa nevzťahuje na určitú činnosť, by sa malo objasniť, že rozhodnutie o výnimke sa môže prijať už v prípravnej fáze pred samotným predložením formálnej žiadosti v situáciách, keď Komisia na základe informácií, ktoré už má k dispozícii, môže dospieť k záveru, že podmienky na udelenie výnimky pre danú činnosť sú splnené. Okrem toho, aby sa Komisii uľahčilo posúdenie vo formálnej fáze, je vhodnejšie, aby k žiadostiam o výnimku bolo priložené alebo aby obsahovali odôvodnené a podložené nedávne stanovisko k situácii v oblasti hospodárskej súťaže v dotknutom odvetví, ktoré prijal nezávislý vnútroštátny orgán, ktorý je príslušný vo vzťahu k dotknutej činnosti alebo na uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže, alebo oboje. Ak sa okolnosti, ktoré sú základom vykonávacieho aktu, ktorým sa stanovuje, že toto nariadenie sa neuplatňuje na určitú činnosť, podstatne zmenia, takýto vykonávací akt sa môže zmeniť, opraviť alebo zrušiť.
(11) Na zlepšenie prístupu k obchodným príležitostiam vo verejnom obstarávaní a zvýšenie hospodárskej súťaže pri zadávaní zákaziek by sa mala ďalej uľahčovať účasť skupín hospodárskych subjektov. To má osobitný význam pre mikropodniky a malé a stredné podniky (MSP), ktoré často čelia ťažkostiam pri prístupe k väčším možnostiam verejného obstarávania. Pravidlá, ktorými sa riadia hospodárske subjekty zúčastňujúce sa spoločne na postupe obstarávania, by preto mali byť jasné a jednoduché, pričom by sa malo zabezpečiť, aby sa ukladali len požiadavky, ktoré sú potrebné a primerané na riadne plnenie zákazky.
(12) Zadávanie častí zákazky subdodávateľom zostáva praktickým a účinným nástrojom spolupráce medzi hospodárskymi subjektmi. Pravidlá zadávania zákaziek subdodávateľom stanovené v tomto nariadení by mali zachovať zmluvnú slobodu a uľahčiť prístup pre MSP, čo im umožní účinne sa zúčastňovať na verejnom obstarávaní a súvisiacich dodávateľských reťazcoch. Podľa tohto nariadenia by sa však nemalo povoliť zadávanie celej zákazky subdodávateľom, najmä s cieľom zabrániť zneužívaniu zadávania zákaziek subdodávateľom, najmä v odvetviach, ktoré môžu byť zraniteľnejšie voči pracovnému vykorisťovaniu v dôsledku tlaku na náklady a zložitých subdodávateľských reťazcov. S cieľom zabezpečiť lepšiu transparentnosť subdodávok by obstarávatelia mali od uchádzačov vyžadovať, aby uviedli akýkoľvek zamýšľaný podiel subdodávok a všetkých navrhovaných subdodávateľov. Ak sa tak stanovuje vo vnútroštátnom práve, obstarávatelia by mali mať možnosť požadovať od hlavného dodávateľa, aby ich po zadaní zákazky a pred jej vykonaním informoval o úlohách, ktoré sa majú zadať subdodávateľom, a o totožnosti subdodávateľov nad rámec prípadov stanovených v tomto nariadení. Pravidlami pre zadávanie zákaziek subdodávateľom v tomto nariadení nie sú dotknuté existujúce pravidlá v oblasti zamestnanosti a sociálnej ochrany uplatniteľné na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni, najmä pokiaľ ide o povinnosti, zodpovednosti a zodpovednosť zamestnávateľov v celom subdodávateľskom reťazci.
(13) Hospodárske subjekty by mali byť vylúčené z účasti na konaniach, ak boli právoplatne odsúdené za určité závažné trestné činy. Takzvané samoočistenie by nemalo byť povolené v prípade povinných vylúčení, zatiaľ čo v prípade nepovinných vylúčení, ktoré sa týkajú spoľahlivosti hospodárskych subjektov, by tieto subjekty mali mať možnosť vyvrátiť existenciu dôvodu na vylúčenie, ktorým sa zachováva ich právo na vypočutie, alebo preukázať svoju spoľahlivosť prostredníctvom samoočistenia. V tejto súvislosti by sa mala náležite zohľadniť akákoľvek spolupráca s prešetrujúcimi orgánmi zameraná na objasnenie relevantných skutočností a okolností. Napríklad v prípadoch porušenia pravidiel hospodárskej súťaže môže mať takáto spolupráca formu účasti na programe zhovievavosti alebo konaní o urovnaní pred Komisiou alebo vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže. Najmä priznanie oslobodenia od pokút v rámci programu zhovievavosti by v zásade malo predstavovať presvedčivý dôkaz preukazujúci spoľahlivosť hospodárskeho subjektu napriek existencii dôvodu na vylúčenie. Členské štáty by nemali pridávať ďalšie dôvody vylúčenia založené na kritériách týkajúcich sa odbornej situácie uchádzača.
(14) Podmienky účasti by sa mali naďalej obmedzovať na to, čo je nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby mal hospodársky subjekt technickú, odbornú, právnu a finančnú spôsobilosť na plnenie zákazky, aby sa zabezpečil čo najširší prístup k verejnému obstarávaniu, najmä pre MSP. Obstarávatelia by nemali vyžadovať predchádzajúce skúsenosti s verejnými zákazkami ako takými, pokiaľ to nie je prísne odôvodnené zložitosťou zákazky alebo povahou dotknutého predmetu, a mali by sa vyhýbať aj nadmerným finančným požiadavkám, ktoré môžu zbytočne vylúčiť MSP a novšie subjekty vstupujúce na trh z príležitostí na obstarávanie.
(15) S cieľom zjednodušiť a zmodernizovať overovanie oprávnenosti hospodárskych subjektov v postupoch verejného obstarávania by elektronická služba oprávnenosti mala predstavovať hlavný dôkazný prostriedok na preukázanie neexistencie dôvodov na vylúčenie, splnenia podmienok účasti a prípadne splnenia požiadaviek súvisiacich s pôvodom. Digitálny nástroj pre obchodné certifikáty používaný v tejto súvislosti by mal umožniť získavanie štruktúrovaných dôkazov z príslušných vnútroštátnych databáz a databáz Únie, ktoré by mali byť prepojené s elektronickou službou oprávnenosti, aby sa umožnilo používanie automatizovaných overení, ak je to možné. Ak sa overovania zakladajú na osobných údajoch, vnútroštátne právo a právo Únie by mali zahŕňať vhodné záruky na zmiernenie rizík pre jednotlivcov vrátane pravidiel o tom, kto môže mať prístup k údajom a prezerať si ich, ako aj obmedzenie prístupu len na také údaje, ktoré sú potrebné na prístup v rámci rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Jednotlivci by takisto mali mať možnosť preskúmať výsledok overovania pred tým, ako sa poskytne obstarávateľovi.
(16) Obstarávatelia by sa mali nabádať, aby pred začatím postupov verejného obstarávania uskutočnili trhové konzultácie s cieľom zlepšiť svoje chápanie dostupných trhových riešení, vyspelosti a štruktúry dodávateľských trhov a potenciálnych strategických alebo prevádzkových obmedzení.
(17) Rokovania môžu obstarávateľom umožniť zlepšiť kvalitu, efektívnosť a celkovú hodnotu obstarávaného riešenia, najmä ak si predmet zákazky vyžaduje prispôsobenie sa prevádzkovým potrebám alebo vyváženie strategických aspektov. Možnosť rokovať o riešeniach s postupným znižovaním počtu hospodárskych subjektov v postupe sa zameriava na dosiahnutie širokého prístupu k hospodárskej súťaži, pričom obstarávateľ má možnosť vylepšiť riešenia a zmluvné podmienky prostredníctvom rokovaní, ak to vedie k dosiahnutiu najlepšej kvality za vynaložené peniaze. Zároveň je potrebné objasniť, že na vedenie rokovaní by sa mali naďalej vzťahovať záruky zabezpečujúce rovnaké zaobchádzanie, proporcionalitu a ochranu citlivých obchodných informácií. Rokovania by sa preto mali týkať len nepodstatných charakteristík prác, služieb a tovaru, ktoré sa majú obstarať; a obstarávatelia by mali jasne uviesť všetky nespochybniteľné prvky, ktoré by zase mali zahŕňať základné podmienky zákazky, ktoré sú rozhodujúce pre rozhodnutie hospodárskych subjektov zúčastniť sa na postupe.
(18) Mala by sa zaviesť nová jednoduchá a flexibilná verejná súťaž, ktorá umožní každému hospodárskemu subjektu, ktorý má záujem, vyjadriť záujem a predložiť ponuku, pričom použitie rokovaní a výberových kritérií zostane pre obstarávateľa nepovinné. Verejnou súťažou by sa malo zabezpečiť, aby sa obstarávatelia mohli rozhodnúť neuplatňovať výberové kritériá, ak to nie je potrebné na zabezpečenie dobrých výsledkov obstarávania, čím by sa odstránila jedna z hlavných záťaží pre účasť MSP na verejnom obstarávaní.
(19) Mal by sa zaviesť nový dynamický postup s cieľom poskytnúť obstarávateľom ľahko použiteľný, rýchly a pružný nástroj na obstarávanie od vopred vytvorenej dodávateľskej základne prostredníctvom oslovenia všetkých zainteresovaných hospodárskych subjektov, ktoré sú k dispozícii na plnenie zákazky počas celej jej platnosti, pred jednotlivými zákazkami, ktoré sa majú zadať. Rokovania a používanie výberových kritérií by mali byť pre obstarávateľov nepovinné, ako je to v prípade verejnej súťaže. Hospodárske subjekty by mali mať možnosť vyjadriť svoj záujem jednoduchým a priamym spôsobom jednoducho tým, že svoj profil oprávnenosti poskytnú obstarávateľovi prostredníctvom elektronickej služby oprávnenosti. Vzhľadom na možný veľký počet hospodárskych subjektov, ktoré majú záujem o dynamické postupy, a s cieľom zabezpečiť administratívnu efektívnosť a zaručiť spravodlivosť by obstarávatelia mali mať možnosť v prípade, že počet zainteresovaných dodávateľov prekročí určitú úroveň, prizvať len obmedzený počet dodávateľov. Výber hospodárskych subjektov vyzvaných na predloženie ponuky alebo na rokovanie by sa mal uskutočniť náhodným a nediferencovaným algoritmickým určením alebo v prípadoch, keď sa pripustenie do postupu v prvom rade uskutočňuje na základe podmienok účasti, a to buď bez ďalšieho výberu, alebo na základe objektívnych, nediskriminačných kritérií uvedených vo verejnom zhrnutí súťaže.
(20) Verejné orgány čoraz častejšie čelia zložitým spoločenským výzvam, ktoré si vyžadujú inovatívne a kolaboratívne prístupy presahujúce rámec tradičných postupov obstarávania. Obstarávatelia by mali mať možnosť spoluvytvárať inovačné riešenia, ktoré účinnejšie riešia potreby verejnosti, a to prostredníctvom súťažného konania, v ktorom sú hospodárske subjekty vyzvané, aby vyvíjali riešenia založené na spoločenských výzvach identifikovaných obstarávateľom. Vývoj týchto riešení by mal prebiehať v rôznych fázach vrátane trhovej konzultácie, výberu návrhov inovačných riešení, testovania a validácie a posúdenia návrhov a komerčného nákupu riešenia, ktoré by obstarávatelia mali mať možnosť kúpiť priamo od toho istého hospodárskeho subjektu.
(21) Tento postup umožňuje obstarávateľom kúpiť riešenie, ktoré sa ešte len má vyvinúť a ktoré v rámci toho istého postupu zahŕňa výskum a vývoj tohto riešenia, ako aj všetky kroky vedúce k komerčnému nákupu vrátane tohto nákupu. Inovačný postup sa vzťahuje na celý cyklus inovačného obstarávania, prípadne od veľmi skorých fáz výskumu, pričom predmetom obstarávania je nákup riešenia, ktoré sa ešte len má vyvinúť. Preto sa výrazne líši od obstarávania služieb v oblasti výskumu a vývoja, ktoré zahŕňa obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím, ktorého predmetom nie je nákup konečného riešenia, ale služieb v oblasti výskumu a vývoja. Na rozdiel od inovačného postupu preto obstarávanie služieb v oblasti výskumu a vývoja nezahŕňa komerčné zavedenie konečného produktu, ktorý sa ešte len má vyvinúť. Služby výskumu a vývoja vrátane obstarávania vo fáze pred komerčným využitím sú regulované v [európskom inovačnom akte] a mali by byť vylúčené z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, aby sa zabránilo prekrývaniu. Toto vylúčenie zákaziek na služby v oblasti výskumu a vývoja sa vzťahuje na zákazky na služby v oblasti výskumu a vývoja ako také a nevzťahuje sa na prvky výskumu a vývoja, ktoré sú súčasťou nového inovačného postupu.
(22) Zadávanie verejných zákaziek bez predchádzajúcej hospodárskej súťaže by malo zostať prísne výnimočné a odôvodnené len vtedy, ak je hospodárska súťaž objektívne nemožná alebo zjavne nevhodná a ak sa dodatočná flexibilita nevyužíva na obchádzanie všeobecných zásad transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a zdravej hospodárskej súťaže. V núdzových, krízových alebo závažných cezhraničných situáciách môže byť potrebné, aby obstarávatelia rýchlo obstarávali s cieľom zabezpečiť kontinuitu základných služieb, reagovať na naliehavé verejné potreby alebo chrániť verejné zdravie a bezpečnosť. Obstarávatelia by preto mali mať možnosť využiť zjednodušený mechanizmus priameho obstarávania bez toho, aby boli dotknuté iné nástroje Únie upravujúce spoločné obstarávanie alebo reakciu na krízu.
(23) V článku 11 zmluvy sa vyžaduje, aby sa požiadavky ochrany životného prostredia začlenili do vypracovania a vykonávania politík a činností Únie. Politiky Únie by sa preto mali rozvíjať tak, aby podporovali najmä ciele zmiernenia zmeny klímy a adaptácie na ňu vrátane znižovania emisií, udržateľného využívania a ochrany vodných a morských zdrojov, prechodu na obehové hospodárstvo, prevencie a kontroly znečisťovania a ochrany a obnovy biodiverzity a ekosystémov. Zelené verejné obstarávanie by malo prispieť aj k rozvoju vedúcich trhov s udržateľnými biovýrobkami a riešeniami v súlade so stratégiou pre biohospodárstvo. Je potrebné objasniť, ako môžu obstarávatelia prispieť k takýmto cieľom, a zároveň zabezpečiť, aby dosiahli najlepšiu kvalitu za vynaložené peniaze a aby všetky podmienky zostali spojené s predmetom zákazky. Horizontálne požiadavky na environmentálnu udržateľnosť, ktoré boli predtým stanovené v odvetvových právnych predpisoch, najmä pokiaľ ide o energetickú efektívnosť a prechod na obehovejšie hospodárstvo, by sa mali v tomto nariadení stanoviť ako požiadavky na zelené verejné obstarávanie, pričom by sa mala zachovať základná podstata požiadaviek, ktoré boli predtým stanovené v odvetvových právnych predpisoch. S cieľom znížiť administratívnu záťaž a uľahčiť využívanie zeleného verejného obstarávania by obstarávatelia mali mať možnosť využívať existujúce environmentálne požiadavky a kritériá vypracované na úrovni Únie, ako sú technické kritériá preskúmania stanovené v nariadení.
(EÚ) 2020/852 alebo dobrovoľné kritériá zeleného verejného obstarávania EÚ vypracované Komisiou.
(24) Vzhľadom na kľúčovú úlohu odolných potravinových systémov pri zaisťovaní potravinovej bezpečnosti a ochrane verejného zdravia sa v tomto nariadení uznáva význam aspektov hospodárskej, klimatickej, environmentálnej a sociálnej udržateľnosti pri obstarávaní potravín. Tieto úvahy týkajúce sa konkrétnych potravín môžu v rozsahu, v akom súvisia s predmetom zákazky, zahŕňať spravodlivosť a transparentnosť v potravinových dodávateľských reťazcoch, metódach ekologickej výroby, systémoch kvality, výživovej hodnote a účinkoch na zdravie, čerstvosti a sezónnosti, organizácii potravinových dodávateľských reťazcov alebo dobrých životných podmienkach zvierat. To môže zohrávať dôležitú úlohu pri približovaní spotrebiteľov, najmä v prostrediach, ako sú školy a nemocnice, k udržateľnej výrobe potravín. Vzhľadom na veľmi obmedzený cezhraničný rozmer obstarávania služieb súvisiacich s distribúciou potravín, ako sú stravovacie služby, stravovacie služby, služby školského stravovania, reštauračné služby a služby jedla na kolesách, podlieha postupu priameho zadania zákazky, v rámci ktorého majú obstarávatelia široký priestor na zohľadnenie a zohľadnenie osobitných aspektov potravín.
(25) V prípade určitých výrobkov alebo skupín výrobkov, pre ktoré sa v právnych predpisoch Únie stanovujú environmentálne požiadavky a ktoré obsahujú splnomocnenia pre Komisiu, aby v tejto súvislosti zakotvila osobitné pravidlá pre obstarávateľov, je vhodné konsolidovať tieto splnomocnenia v tomto nariadení, ktorým by sa preto malo stanoviť horizontálne splnomocnenie vzťahujúce sa na predmetné výrobky. V súlade s logikou odvetvových právnych predpisov by toto splnomocnenie malo Komisii umožniť stanoviť osobitné požiadavky na zelené verejné obstarávanie pre výrobky, na ktoré sa vzťahuje, ak je to potrebné na zabránenie fragmentácii vnútorného trhu a podporu dopytu po určitých výrobkoch. Toto splnomocnenie by malo Komisii umožniť prijímať delegované akty, ak je to potrebné na úplné zachovanie podstaty ustanovení, ktoré boli predtým zakotvené v odvetvových právnych predpisoch, ako je energetická účinnosť pneumatík.
(26) S cieľom uľahčiť obstarávateľom a umožniť im zohľadniť sociálne aspekty, ak je to relevantné vzhľadom na predmet zákazky a v súlade so zásadami, ktorými sa riadi verejné obstarávanie, sa v tomto nariadení spájajú do osobitnej sociálnej kapitoly sociálne ciele EÚ horizontálnej povahy. Medzi tieto ciele patrí sociálne začlenenie, kvalitné pracovné miesta a dôstojné pracovné podmienky, prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím, rodová rovnosť a nediskriminácia, odborná príprava, podpora sociálneho hospodárstva, ako sa uvádza v odporúčaní Rady C/2023/13445, a účinná ochrana ľudských práv v príslušných dodávateľských reťazcoch. Treba zdôrazniť, že Únia uznáva a podporuje úlohu sociálnych partnerov na svojej úrovni, pričom zohľadňuje rozmanitosť vnútroštátnych systémov. Požiadavky na prístupnosť by mali mať aj naďalej povinný charakter pri verejnom obstarávaní tovaru, služieb a prác určených na použitie fyzickými osobami.
(27) Využitím verejnej kúpnej sily na rýchle zavedenie inovačných riešení na trh a ich rozšírenie môžu verejné orgány pomôcť preklenúť inovačnú priepasť a uľahčiť prechod od obmedzenej prvej výroby na testovanie a validáciu ku komercializácii. Takýto prístup môže prispieť k zvýšeniu produktivity a zlepšiť prístup na trh pre MSP, ako sú inovačné startupy a scaleupy.
(28) V stavebníctve, ktoré predstavuje približne 30 % hodnoty zadaných verejných zákaziek, sa inovácia podporuje prostredníctvom využívania informačného modelovania budov.
BIM) ako štandardný prístup pri verejnom obstarávaní a realizácii projektov. Používanie otvorených digitálnych technológií BIM znižuje riziká projektu a umožňuje efektívnejšie procesy navrhovania a výstavby a zároveň neustále zvyšuje vplyv na ciele udržateľnosti. Obstarávatelia by ho preto mali v zásade používať na plnenie zákaziek s vysokou hodnotou.
(29) Riziká pre bezpečnosť a verejnú bezpečnosť môžu vzniknúť v širokej škále postupov verejného obstarávania, a to aj mimo sektora obrany a citlivého sektora bezpečnosti v pravom zmysle slova. Obstarávatelia by si mali byť vedomí takýchto rizík, mali by ich posudzovať a riešiť pri navrhovaní a vykonávaní postupov verejného obstarávania a pri plnení zákaziek.
(30) Verejné obstarávanie v odvetviach kritických pre fungovanie spoločnosti a hospodárstva Únie vrátane energetiky, dopravy, zdravotníctva, digitálnej infraštruktúry, vodného hospodárstva, potravinárstva a poľnohospodárstva a infraštruktúry finančného trhu môže vytvoriť alebo znásobiť strategické zraniteľné miesta, ak sú dodávateľské reťazce koncentrované, neprehľadné alebo nadmerne závislé od obmedzeného počtu prevádzkovateľov alebo zdrojov z tretích krajín. Ak má verejnú zákazku plniť kritický subjekt, obstarávatelia by v týchto odvetviach mali v relevantných prípadoch zahrnúť do svojich verejných zákaziek opatrenia týkajúce sa bezpečnosti dodávok a odolnosti bez toho, aby boli dotknuté uplatniteľné odvetvové právne predpisy Únie.
(31) Týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci a hospodárskej súťaže, najmä článkov 101, 102 a 107 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Opatrenia stanovené v tomto nariadení by sa nemali používať na obmedzovanie alebo narúšanie hospodárskej súťaže spôsobom, ktorý je v rozpore so Zmluvou o fungovaní Európskej únie.
(32) Únia uzavrela medzinárodné dohody, v ktorých sa stanovuje prístup hospodárskych subjektov a tovaru, služieb alebo prác z tretích krajín na jej trhy verejného obstarávania, najmä GPA a niekoľko dohôd o voľnom obchode so záväzkami v oblasti obstarávania. Existencia poskytnutého prístupu na trh závisí od druhu postupu verejného obstarávania, povahy obstarávateľa, predmetu zákazky, uplatniteľných prahových hodnôt a osobitných výnimiek alebo horizontálnych výnimiek dohodnutých v každej dohode. S cieľom uplatniť toto odstupňované pokrytie špecifické pre daný postup sa týmto nariadením zavádzajú pojmy „hospodársky subjekt, na ktorý sa vzťahuje táto dohoda“, a „tovar, služby alebo práce, na ktoré sa vzťahuje táto dohoda“, ktoré sa určujú samostatne pre každý postup obstarávania na základe medzinárodných záväzkov Únie uplatniteľných na každé jednotlivé obstarávanie. Komisia by mala byť splnomocnená prijímať delegované akty v tejto veci v súlade s príslušnými medzinárodnými dohodami, ak je to opodstatnené z dôvodov stanovených v tomto nariadení. Ak kandidátske krajiny uzavreli s Úniou dohodu, ktorou sa stanovuje prístup k verejnému obstarávaniu, hospodárske subjekty, tovar, služby a práce s pôvodom v týchto krajinách by sa na účely tohto nariadenia mali považovať za „hospodárske subjekty upravené touto dohodou“ a „tovar, služby alebo práce upravené touto dohodou“ v súlade s podmienkami stanovenými v príslušnej dohode. Tento prístup odráža perspektívu rozširovania a postupnú integráciu kandidátskych krajín do vnútorného trhu Únie a jeho cieľom je podporiť užšiu hospodársku integráciu, podnietiť zosúladenie právnych predpisov a posilniť uplatňovanie pravidiel a noriem Únie v jej bezprostrednom susedstve.
(33) V súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, najmä s jeho rozsudkami vo veci C-652/22 (Kolin)6 a vo veci C-266/22 (Qingdao)7, sa práva a zásady vyplývajúce z práva Únie v oblasti verejného obstarávania nevzťahujú na hospodárske subjekty, tovar, služby alebo práce s pôvodom v tretích krajinách, na ktoré sa nevzťahujú takéto medzinárodné záväzky. Rovnaká zásada by sa mala uplatňovať aj na tovar vrátane komponentov obstarávaných výrobkov, služieb alebo prác s pôvodom v takýchto krajinách. Na základe tejto zásady toto nariadenie umožňuje obstarávateľom uplatňovať európske preferenčné požiadavky v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie.
(34) Komisia by mala byť splnomocnená uzavrieť osobitné obstarávania pre hospodárske subjekty nespadajúce pod režim medzinárodných záväzkov alebo pre tovar, služby alebo práce nespadajúce pod režim medzinárodných záväzkov pod podmienkou, že takéto uzavretie je v záujme Únie. Záujem Únie ukončiť určité obstarávania by sa mal posudzovať na základe posúdenia všetkých relevantných záujmov ako celku, najmä hospodárskych, geopolitických a spoločenských záujmov Únie, jej členských štátov a jej občanov. Relevantnosť takéhoto záujmu Únie ilustrujú odvetvia, ako sú železnice a stavba lodí, ktoré sa ako výrobné odvetvia dvojakého použitia spoliehajú na infraštruktúru, mobilné aktíva a informačné a komunikačné technológie (IKT) a systémy riadenia dopravy, ktoré musia byť odolné a majú zásadný význam pre vojenskú mobilitu, bezpečnosť a ciele Únie v oblasti strategickej autonómie. Ich strategický význam zdôraznili nedávne iniciatívy Únie vrátane stratégie hospodárskej bezpečnosti EÚ, plánu EÚ pre vysokorýchlostné železnice a námornej priemyselnej stratégie EÚ. V spoločnom oznámení o posilnení hospodárskej bezpečnosti EÚ sa zdôraznili aj riziká súvisiace so zapojením vysokorizikových subjektov do citlivých odvetví a dodávateľských reťazcov.
(35) Na zabezpečenie účinného a konzistentného uplatňovania medzinárodného pokrytia a ustanovení o európskych preferenciách vo všetkých postupoch verejného obstarávania sú potrebné jasné a jednotné pravidlá určovania pôvodu. Týmto nariadením by sa preto mali stanoviť pravidlá pôvodu na uplatňovanie požiadaviek na európske preferencie, ktoré sú v ňom stanovené. Ak sa v právnych predpisoch Únie uplatniteľných na konkrétne odvetvia zavádzajú európske preferenčné požiadavky, tieto pravidlá by mali mať prednosť ako lex specialis. Týka sa to najmä kritických liekov, v prípade ktorých sa v článku [18 ods. 2] nariadenia (EÚ).../... [odkaz sa doplní po prijatí dokumentu COM(2025) 102 final] stanovujú povinné pravidlá na zvýhodnenie dodávateľov kritických liekov a ich účinných látok vyrábaných v Únii, ktorými sa vyčerpávajúcim spôsobom upravuje uplatňovanie európskej preferencie, pokiaľ ide o kritické lieky patriace do rozsahu jeho pôsobnosti. Zároveň, ak sa v odvetvových právnych predpisoch nestanovujú spôsoby uplatňovania týchto požiadaviek, obstarávatelia by sa mali opierať o horizontálne pravidlá stanovené v tomto nariadení.
(36) Niektoré zmluvy a koncesie udelené na poskytovanie služieb vo verejnom záujme v doprave v rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1370/20078 sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Ustanovenia kapitoly 4 „Bezpečnosť a odolnosť“ a kapitoly 5 „Európska preferencia“ tohto nariadenia by sa však mali uplatňovať na všetky zákazky a koncesie, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 1370/2007, aby sa zabezpečila súdržnosť, pokiaľ ide o uplatňovanie týchto ustanovení na všetky zákazky a koncesie bez ohľadu na to, či podliehajú ustanoveniam o verejnom obstarávaní stanoveným v tomto nariadení alebo nie. Nariadenie (ES) č. 1370/2007 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.
(37) Horizontálne pravidlá uplatniteľné na všetky postupy obstarávania podľa tohto nariadenia by mali vychádzať zo známych koncepcií zo smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ, 2014/24/EÚ a 2014/25/EÚ a z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ktorou sa v prípade potreby modernizujú a objasňujú, aby sa lepšie dosiahli ciele stanovené v tomto nariadení, a to najmä integrita a nediskriminačná konkurencieschopnosť postupu obstarávania.
(38) Existujúce výnimky z rozsahu pôsobnosti pre určité typy zákaziek zadávaných obstarávateľmi právnickým osobám, ktoré kontrolujú, alebo v rámci dohôd o spolupráci v rámci verejného sektora by sa mali zachovať. Keďže zákazky uvedené v týchto dvoch vylúčeniach nepatria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, členské štáty môžu vo svojom vnútroštátnom práve zakotviť prísnejšie pravidlá alebo otvoriť tieto zákazky hospodárskej súťaži. Spolupráca výlučne medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi, keďže je menej pravdepodobné, že bude predstavovať riziko narušenia hospodárskej súťaže s hospodárskymi subjektmi, by sa mala vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia za menej prísnych podmienok. Napokon by sa mala zachovať aj existujúca možnosť sektorových obstarávateľov spoliehať sa pri vykonávaní konkrétnych činností na zavedené štrukturálne väzby s prepojenými podnikmi alebo spoločnými podnikmi.
(39) Neprimerane podrobné špecifikácie často prispievajú k zbytočnému znižovaniu účasti hospodárskych subjektov a brzdia inovácie. S cieľom uľahčiť konkurenčné trhy verejného obstarávania by sa špecifikácie vymedzujúce charakteristické znaky stavebných prác, tovaru alebo služieb, ktoré sú predmetom verejného obstarávania, mali spravidla vypracovať z hľadiska funkčných požiadaviek. Variantné riešenia by sa mali viac využívať v postupoch verejného obstarávania, aby mohli prispieť k posilneniu hospodárskej súťaže a podpore inovatívnych a nákladovo efektívnych riešení. Ak by sa hospodárskym subjektom umožnilo navrhnúť alternatívne prístupy, obstarávatelia by mohli využívať širšiu škálu verejných súťaží, ktoré by boli lepšie prispôsobené ich potrebám. Takýto prístup by mohol byť prínosom aj pre MSP, pretože by im umožnil predkladať flexibilné, inovatívne alebo špecializovanejšie riešenia, ktoré sa môžu líšiť od štandardných špecifikácií a lepšie odrážať ich špecifické odborné znalosti alebo obchodné modely.
(40) S cieľom zabezpečiť nediskriminačný prístup k obstarávaniu je mimoriadne dôležité, aby všetky kritériá a podmienky uplatňované v postupoch obstarávania zostali priamo alebo nepriamo spojené s predmetom zákazky, pokiaľ ide o vecnú podstatu obstarávaného tovaru, služieb a prác, alebo aby mali priamy vplyv na tento tovar, služby a práce bez toho, aby sa týkali vecnej podstaty. Keďže pojem vecná súvislosť bol predmetom poškodzujúcich rozdielnych výkladov, tento pojem by sa mal v tomto nariadení objasniť. Príklady úvah, ktoré súvisia s predmetom danej zákazky, by mohli zahŕňať skutočnosť, že pri výrobe nakúpených výrobkov sa nepoužili toxické chemikálie, že nakúpené služby sa poskytujú s použitím energeticky účinných strojov alebo energeticky účinných výrobných metód, že dotknutý výrobok pochádza zo spravodlivého obchodu vrátane požiadavky zaplatiť výrobcom minimálnu cenu a cenovú prémiu a že pracovníkom zapojeným do plnenia danej zákazky sú zabezpečené spravodlivé mzdy. Podmienka priamej alebo nepriamej súvislosti s predmetom zákazky vylučuje kritériá a podmienky týkajúce sa všeobecnej podnikovej politiky.
(41) Značky sú cenným dôkazným prostriedkom, ktorý obstarávateľom pomáha začleniť environmentálne, sociálne alebo iné strategické aspekty do verejného obstarávania. Obstarávatelia, ktorí chcú nakupovať výrobky, služby alebo práce s osobitnými environmentálnymi, sociálnymi alebo inými vlastnosťami, by mali mať možnosť odkazovať na konkrétne značky za predpokladu, že ich požiadavky súvisia s predmetom zákazky a spĺňajú určité požiadavky na kvalitu značky. Keď sa obstarávatelia rozhodnú požiadať o environmentálnu značku, mali by s vysokou úrovňou ambícií požiadať o environmentálnu značku overenú treťou stranou počas životného cyklu a po prijatí kritérií environmentálnej značky EÚ pre výrobok, službu alebo dielo by mali v prvom rade požadovať environmentálnu značku EÚ, ktorá je oficiálnou dobrovoľnou schémou EÚ pre environmentálnu excelentnosť tovaru a služieb.
(42) Na to, aby sa verejné výdavky stali efektívnejším investičným nástrojom v súlade so strategickými politickými cieľmi Únie, by sa mal klásť väčší dôraz na dlhodobý verejný prospech, a nie len na najnižšie počiatočné náklady. Postavenie kvality do centra verejného obstarávania umožní obstarávateľom nadobúdať práce, tovar a služby, ktoré poskytujú lepšie záruky na uspokojenie ich potrieb z dlhodobejšieho hľadiska a zároveň slúžia celkovým spoločenským cieľom. Verejné zákazky by sa preto vo všeobecnosti mali zadávať na základe najlepšieho pomeru ceny a kvality, čo obstarávateľom umožní porovnať ponuky nielen z hľadiska ceny, ale aj z hľadiska kritérií kvality spojených s predmetom zákazky vrátane environmentálnych a sociálnych aspektov, aspektov inovácie, európskej preferencie, bezpečnosti a odolnosti, ak je to relevantné, ako aj nákladov na životný cyklus. Hodnotenie takýchto kritérií na vyhodnotenie ponúk by sa malo opierať o dostatočné záruky spravodlivosti procesu hodnotenia, ako je oddelenie posudzovania cien a kvality a zabezpečenie „zásady štyroch očí“, ale mohlo by zahŕňať aj iné opatrenia, ako je vykonávanie individuálnych hodnotení pred kolektívnou diskusiou, vedenie zdokumentovaného audítorského záznamu a zverejňovanie všetkých odôvodnení bodového hodnotenia v prípade zákaziek s vysokou hodnotou. Preto by sa v prípade kritérií kvality vo fáze zadávania zákaziek mala stanoviť minimálna váha 30 % a 50 % v prípade zákaziek s vysokým podielom ľudskej práce, pričom 50 % by malo zahŕňať významné sociálne aspekty, a zároveň by sa obstarávateľom malo umožniť odchýliť sa od tejto požiadavky, ak kvalitu obstarávaných prác, tovaru alebo služieb možno dostatočne zabezpečiť prostredníctvom špecifikácií, podmienok plnenia zákaziek alebo kombináciou ktoréhokoľvek z týchto nástrojov s kritériami na vyhodnotenie ponúk.
(43) MSP zohrávajú kľúčovú úlohu v hospodárstve Únie. Postupy verejného obstarávania by preto mali byť navrhnuté primeraným spôsobom, aby sa zabránilo zbytočnému administratívnemu a finančnému zaťaženiu a aby sa uľahčil prístup MSP k verejnému obstarávaniu, a to aj ako jednotlivých priamych dodávateľov alebo ako členov skupín hospodárskych subjektov. Očakáva sa, že vykonávaním obstarávania prostredníctvom nového digitálneho ekosystému sa výrazne znížia procesné a administratívne prekážky pre MSP vrátane požiadaviek na dokumentáciu a registráciu. Rozdelenie zákaziek na zmysluplné časti zostáva jedným z hlavných nástrojov na uľahčenie účasti MSP na verejnom obstarávaní a diverzifikáciu dodávateľskej základne. Obstarávatelia by preto mali aktívne zvážiť rozdelenie na časti ako súčasť procesu navrhovania obstarávania. Vzhľadom na existenciu prísnejších vnútroštátnych režimov vo viacerých členských štátoch, ktoré by členské štáty mali mať možnosť zachovať, by členské štáty mali mať možnosť stanoviť prísnejšie pravidlá rozdelenia na časti. Včasné platby, a to aj prostredníctvom dodávateľského reťazca, ďalej prispievajú k zabezpečeniu a posilneniu finančného postavenia MSP, rovnako ako zálohové platby, ktoré by sa preto mali podporovať.
(44) Na zabezpečenie riadnych postupov verejného obstarávania, ktoré prinášajú najlepšiu kvalitu za vynaložené peniaze, by obstarávatelia mali zamietnuť ponuky, pri ktorých nie je možné riadne vysvetliť neobvykle nízke ceny. Mali by sa objasniť okolnosti, za ktorých sa ponuky zdajú neobvykle nízke, a podmienky, na ktoré sa uchádzači môžu odvolávať pri vysvetľovaní svojich cien a cenových prvkov.
(45) Je tiež potrebné mať jasnejšie pravidlá týkajúce sa určitých aspektov súvisiacich s fázou plnenia zákazky vrátane platieb, a to z dôvodu jej úzkeho prepojenia so samotným postupom verejného obstarávania. Malo by sa objasniť, ako môžu obstarávatelia uplatňovať mechanizmy úprav počas plnenia zmlúv a ako možno zmluvy upravovať, najmä za nepredvídaných okolností. Mal by sa zaviesť jasný a transparentný mechanizmus úpravy, ktorý by obstarávateľom umožnil zmeniť zmluvné podmienky predvídateľným a primeraným spôsobom. Ustanovenia o úpravách zmluvy by sa mali zjednodušiť, aby sa umožnilo lepšie uplatňovanie v situáciách, ktoré odôvodňujú úpravu bez nového súťažného konania. Na zabezpečenie toho, aby každá podstatná zmena zmluvy, najmä pokiaľ ide o rozsah a obsah vzájomných práv a povinností zmluvných strán, podliehala v prípade potreby primeranému odôvodneniu, predchádzajúcemu uverejneniu a potenciálnemu preskúmaniu s cieľom bojovať proti možnému zneužitiu, sú potrebné spoľahlivé záruky. Ak úpravy presahujú 50 % pôvodnej predpokladanej hodnoty zákazky, existuje zvýšené riziko, že by takáto úprava zmenila hospodársku rovnováhu zákazky, takéto úpravy by preto mali podliehať zvýšeným povinnostiam týkajúcim sa transparentnosti.
(46) Mali by sa stanoviť pravidlá na zabezpečenie vysledovateľnosti rozhodnutí prijatých počas postupov verejného obstarávania. Dokumentácia k jednotlivému postupu verejného obstarávania je naďalej kľúčová na potvrdenie správneho uplatňovania tohto nariadenia. Mal by byť v čo najväčšej možnej miere automatizovaný na platformách elektronického obstarávania. Transparentnosť príležitostí na obstarávanie je základným kameňom zabezpečenia rovnakého prístupu všetkých hospodárskych subjektov v celej Únii k obstarávaniu v celej Únii. Riadne zverejnenie takýchto možností by sa preto malo zaručiť prostredníctvom pravidiel o informáciách, ktoré sa majú uverejniť. S cieľom umožniť prístup zameraný na údaje by sa v tomto nariadení mali stanoviť všeobecné kategórie informácií. Kategórie informácií sú zoskupené, čo umožňuje vytvorenie komplexného prehľadu od plánovania verejného obstarávania až po dokončenie zákazky, čím sa získavajú zbery príslušných údajových bodov namiesto statickejšieho papierového zamerania na formuláre, čím sa podporuje znižovanie administratívnej záťaže. V tomto nariadení by sa mali stanoviť aj lehoty a spôsoby uverejňovania, a to aj na vnútroštátnej úrovni.
(47) Koncesie a verejné zákazky majú rovnaký hlavný cieľ, a to umožniť obstarávateľom uspokojovať verejné potreby prostredníctvom prác alebo služieb. Líšia sa predovšetkým svojou štruktúrou odmeňovania, a nie svojím základným účelom. Vzhľadom na ich podobnosti vrátane ich spoliehania sa na súťažné výberové konania, sledovania horizontálnych politických cieľov a potenciálneho využívania verejných aktív je vhodné harmonizovať ich právne rámce v čo najväčšej možnej miere, aby sa zvýšila zrozumiteľnosť, znížila zložitosť a zabezpečilo konzistentné vykonávanie priorít Únie. Tento prístup podporený flexibilnými procesnými pravidlami poskytuje obstarávateľom jasnejšie usmernenia a zároveň zachováva potrebné rozdiely.
(48) S cieľom riešiť koncepčné neistoty vyplývajúce z vymedzenia pojmu koncesie podľa smernice 2014/23/EÚ a odlíšiť ho od iných druhov zmlúv, ako sú zmluvy o prenájme pozemkov, je potrebné objasniť vymedzenie pojmu koncesia a pojem prevádzkové riziko, ktoré predstavujú rozhodujúce kritérium na kvalifikáciu zákazky ako koncesie. Prvky vymedzenia pojmov stanovené v tomto nariadení by sa mali chápať tak, že zostávajú obmedzené na vymedzenie rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia bez toho, aby mali vplyv na vymedzenie prevádzkových rizík na účely iných oblastí politiky. Nové vymedzenie by sa malo zamerať priamo na vystavenie koncesionára neistým hospodárskym výsledkom, ktoré môžu ovplyvniť návratnosť investícií a prevádzkové náklady za bežných trhových podmienok, namiesto toho, aby sa spoliehalo na prísne, príliš normatívne kategórie rizika. Týmto prístupom sa zabezpečuje, aby sa s faktormi, ako je dopyt, ponuka, dostupnosť, životný cyklus alebo riziká výkonnosti, nezaobchádzalo ako so samostatnými právnymi kritériami, ale aby sa namiesto toho považovali za ilustráciu podkladovej ekonomickej expozície, ktorá charakterizuje presun prevádzkového rizika. Regulačný mechanizmus, v rámci ktorého sú prevádzkovatelia odmeňovaní podľa zákonných alebo regulovaných taríf, ktoré v plnej miere kompenzujú ich investičné a prevádzkové náklady, čím sa odstraňuje skutočné prevádzkové riziko, nepredstavuje koncesie v zmysle tohto nariadenia. Regulačné opatrenia, ktorých hlavným účelom je poskytovať finančnú podporu alebo iné stimuly, by sa ako také nemali považovať za koncesie len preto, že sa prideľujú prostredníctvom súťažného konania a ukladajú príjemcom určité požiadavky. Práva vstupu súvisiace s výstavbou a prevádzkou pevných liniek alebo sietí by sa takisto nemali považovať za koncesie, ak nezahŕňajú povinnosť dodávky alebo nadobudnutia služieb orgánom verejnej moci.
(49) Na zabezpečenie účinného riadenia koncesií od prípravy až po vykonávanie sa týmto nariadením zavádzajú štruktúrované prvky riadenia zmlúv vrátane predchádzajúceho posúdenia rizika s cieľom overiť, či sa skutočné a ekonomicky zmysluplné prevádzkové riziko prenáša na koncesionára. V tomto predchádzajúcom štruktúrovanom posúdení rizika by sa mali identifikovať hlavné kategórie rizika a na základe objektívnych prvkov by sa malo určiť rozdelenie týchto rizík medzi strany. Na tieto účely by sa mala zohľadniť príslušná schopnosť zmluvných strán kontrolovať alebo ovplyvňovať výskyt alebo dôsledky príslušných rizík bez toho, aby sa tým koncesionára oslobodil od expozície voči potenciálnym stratám, a to aj v prípade, že obstarávateľ znáša časť rizika alebo ak je celková expozícia voči potenciálnym stratám obmedzená. Trvanie koncesií by malo byť primerané nielen času potrebnému na to, aby sa koncesionárovi vrátili investície, ale aj predvídateľnému odvetvovému vývoju, ako sú technologické, environmentálne, klimatické alebo spoločenské zmeny, ktoré by mohli ovplyvniť plnenie koncesie. Príliš dlhé trvanie môže zvýšiť potrebu podstatných úprav, čím sa oslabí počiatočné rozdelenie rizika a konkurenčné podmienky. Zákazky by mali umožniť prispôsobenie sa vyvíjajúcim sa požiadavkám týkajúcim sa udržateľnosti, technologického pokroku, bezpečnosti, inovácií a odolnosti, čím sa zabezpečí, že koncesie zostanú počas celého svojho životného cyklu vhodné na daný účel.
(50) Ukázalo sa, že pravidlá týkajúce sa úprav koncesií sa v praxi ťažko uplatňujú. Týmto nariadením sa zachovávajú výnimky existujúceho rámca zo zákazov úprav, a preto sa zavádzajú jasnejšie limity, ktoré lepšie odrážajú hospodársku realitu koncesií, konkrétne sa v ňom vyžaduje zachovanie hospodárskej rovnováhy a zakazujú sa zmeny základných prvkov hospodárskej súťaže. V záujme väčšej transparentnosti pri zmene zmluvy sa týmto nariadením zavádza povinnosť zverejňovania ex ante v prípade významných zmien (presahujúcich 50 %), ktorá by mala slúžiť ako ochrana pred zneužívaním.
(51) Poskytovatelia služieb elektronického obstarávania, či už verejní alebo súkromní, zohrávajú vo verejnom obstarávaní dôležitú úlohu pri uľahčovaní zabezpečenej elektronickej komunikácie. Preto je potrebné stanoviť pre ne určité požiadavky, aby sa zabezpečilo fungovanie interoperabilnej výmeny informácií, ako aj odolnosť siete interoperability. S cieľom poskytnúť hospodárskym subjektom jednoduchý prístup k postupom cezhraničného obstarávania by Komisia mala zriadiť a prevádzkovať platformu elektronického obstarávania, ktorá obsahuje základné funkcie potrebné na prístup k postupom obstarávania a ich vykonávanie.
(52) Na zlepšenie cezhraničného prístupu k postupom verejného obstarávania by sa mala stanoviť európska norma pre postupy verejného obstarávania, ktorá hospodárskym subjektom umožní predkladať elektronické oznámenia, ako sú ponuky, obstarávateľom, ktorí využívajú iné služby. Okrem toho by sa malo požadovať, aby európska normalizačná organizácia vypracovala aj európsku normu pre údaje o verejnom obstarávaní. Malo by sa tiež objasniť, že elektronická komunikácia priamo v rámci platformy elektronického obstarávania, ktorú si zvolil obstarávateľ, je naďalej povolená, ak je v súlade s pravidlami elektronickej komunikácie.
(53) Dôležitým prvkom zjednodušenia postupov verejného obstarávania je zníženie administratívnej záťaže obsiahnutej v kontrole oprávnenosti hospodárskeho subjektu. Na tento účel by Komisia mala zriadiť elektronickú službu oprávnenosti, ktorá bude poskytovať informácie z aktuálneho digitálneho nástroja hospodárskeho subjektu na udeľovanie podnikateľských certifikátov, ako aj od každého člena konzorcia alebo subdodávateľa, ktorý sa zúčastňuje na individuálnom postupe obstarávania. Prostredníctvom prepojenia nástroja s vnútroštátnymi databázami môžu obstarávatelia dostávať aktuálne informácie o oprávnenosti hospodárskeho subjektu.
(54) Údaje súvisiace s obstarávaním vrátane údajov o zákazkách majú mnoho dôležitých použití a účelov: môže poskytnúť informácie o fungovaní vnútorného trhu a pomôcť pri odhaľovaní podvodov, korupcie, kolúzie a pochybení. Tam, kde sa obstarávateľom poskytuje väčšia flexibilita pri vykonávaní postupov verejného obstarávania, je dôležité mať celkovo lepšiu kvalitu údajov, aby sa zlepšilo monitorovanie. Členské štáty by preto mali zriadiť vnútroštátne dátové priestory pre verejné obstarávanie. Hoci je prístup k údajom o verejnom obstarávaní veľmi relevantný, nie je potrebné vyžadovať duplicitu údajov z rôznych zdrojov, keďže to so sebou prináša zvýšené náklady bez viditeľného prínosu. Preto by vnútroštátne dátové priestory mali poskytovať prístup k údajom vrátane údajov, ktoré sa môžu uchovávať v iných databázach, pričom informácie by sa mali uchovávať alebo vyhľadávať len v prípade potreby. Ak existujú už existujúce databázy verejného obstarávania, mali by tvoriť základ vnútroštátnych dátových priestorov pre verejné obstarávanie. Dátový priestor pre verejné obstarávanie zriadila Komisia s cieľom obsahovať a vymieňať si informácie o verejnom obstarávaní a mal by dostávať informácie o verejnom obstarávaní z vnútroštátnych dátových priestorov pre verejné obstarávanie.
(55) Platformy elektronického obstarávania predstavujú kritickú infraštruktúru podporujúcu verejné obstarávanie v celej Únii. Informácie spracúvané prostredníctvom takýchto systémov majú veľmi citlivú povahu. Koncentrácia takýchto údajov v rámci platforiem, ktoré sú vo vlastníctve, pod kontrolou alebo neprimeraným vplyvom tretej krajiny, predstavuje významné riziká pre záujmy Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov v oblasti bezpečnosti a verejnej bezpečnosti. Medzi takéto riziká patrí neoprávnený prístup k citlivým údajom o obstarávaní, zasahovanie do integrity alebo dostupnosti platforiem obstarávania, vystavenie kybernetickým útokom alebo špionáž podporovaná zahraničnými štátnymi aktérmi a potenciálne využívanie informácií o obstarávaní na hospodárske alebo strategické účely, ktoré sú nepriaznivé pre Úniu. Na zaistenie bezpečnosti a odolnosti infraštruktúry verejného obstarávania je preto nevyhnutné zabezpečiť, aby poskytovatelia služieb elektronického obstarávania, ako aj vnútroštátne dátové priestory pre verejné obstarávanie zostali bez vlastníckych štruktúr alebo kontrolných opatrení, ktoré nesú riziko neprimeraného zasahovania.
(56) Účinnosť tohto nariadenia závisí nielen od jasných pravidiel, ale aj od silných mechanizmov riadenia na vnútroštátnej úrovni. Členské štáty by preto mali zabezpečiť štruktúrované rámce monitorovania fungovania svojich systémov verejného obstarávania založené na dôkazoch na základe údajov dostupných v ich národných dátových priestoroch pre verejné obstarávanie s cieľom identifikovať nedostatky, posúdiť výkonnosť a hospodársku súťaž, odhaliť systémové riziká a vyhodnotiť pokrok pri dosahovaní cieľov tohto nariadenia. Takéto monitorovanie by malo podporovať neustále zlepšovanie vnútroštátnych systémov obstarávania a malo by okrem iného zahŕňať prekážky hospodárskej súťaže a prístupu na trh, a to aj pre MSP, zraniteľné miesta v súvislosti s korupciou a podvodmi, závislosti v dodávateľskom reťazci a zavádzanie udržateľnosti, inovácií a digitalizácie. Výsledky tohto monitorovania by sa mali pravidelne zverejňovať a mali by byť podkladom pre pravidelné podávanie správ Komisii.
(57) Členské štáty by tiež mali určiť národný koordinačný orgán s cieľom zabezpečiť účinnú koordináciu medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, uľahčiť spoluprácu a výmenu informácií medzi týmito orgánmi a pôsobiť ako jednotné kontaktné miesto pre Komisiu, príslušné orgány iných členských štátov a príslušné zainteresované strany.
(58) Profesionalizácia je kľúčovým faktorom pri zabezpečovaní účinného a efektívneho verejného obstarávania založeného na bezúhonnosti. Vyžaduje si to dlhodobý a strategický prístup k rozvoju a udržiavaniu zručností a kompetencií obstarávateľov počas celého cyklu verejného obstarávania. Národná stratégia by mala poskytnúť ucelený rámec na stanovenie priorít, koordináciu opatrení, monitorovanie pokroku a postupné prispôsobovanie úsilia o profesionalizáciu. Opatrenia na profesionalizáciu by mali zohľadňovať rôzne potreby obstarávateľov na každej úrovni riadenia, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať tým, ktorí majú obmedzené administratívne kapacity. Takýmito opatreniami by sa mala uľahčiť aj účasť hospodárskych subjektov, najmä MSP, a podporiť ďalšie subjekty, ktoré prispievajú k fungovaniu systému verejného obstarávania. Pri posilňovaní profesionalizácie obstarávateľov a zlepšovaní celkovej výkonnosti systému verejného obstarávania zohrávajú dôležitú úlohu vhodné podporné štruktúry, ako sú kompetenčné centrá, orgány odbornej prípravy, poradenské služby alebo asistenčné pracoviská.
(59) Podvody, zvýhodňovanie, kolúzia, korupcia a konflikty záujmov naďalej predstavujú významné riziká pre integritu a účinnosť verejného obstarávania. Preto s cieľom zabrániť akémukoľvek narušeniu hospodárskej súťaže a zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými hospodárskymi subjektmi, a to aj pri plnení zákazky. Od obstarávateľov by sa malo vyžadovať, aby prijali vhodné, primerané a účinné opatrenia na predchádzanie takýmto rizikám, ich identifikáciu a nápravu počas prípravy, zadávania a plnenia zákaziek. Členské štáty by mali toto úsilie podporovať vhodnými nástrojmi vrátane nástrojov analýzy rizík založených na údajoch, ako je Arachne+, ktorý je inštitucionálnym nástrojom Komisie na hĺbkovú analýzu údajov a hodnotenie rizika určeným na pomoc pri odhaľovaní a prevencii podvodov, konfliktov záujmov a nezrovnalostí poškodzujúcich rozpočet EÚ. Cieľom nového digitálneho ekosystému pre obstarávanie v Únii je zabezpečiť transparentnosť a zodpovednosť, a tým prispieť k zníženiu rizík pre integritu postupov.
(60) S cieľom prispôsobiť sa rýchlemu technickému, hospodárskemu a regulačnému vývoju by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy, pokiaľ ide o niekoľko nepodstatných prvkov tohto nariadenia: zmena prahových hodnôt verejného obstarávania každé dva roky s cieľom zohľadniť zmeny v rovnocennosti ZPČ, uloženie environmentálnych požiadaviek na obstarávanie určitých výrobkov, zmena zoznamu právnych predpisov Únie, ktorými sa zavádzajú požiadavky na udržateľnosť výrobkov alebo technológií, v prípade potreby po prijatí nových príslušných právnych aktov Únie, zmena prahovej hodnoty pre používanie BIM vo verejnom obstarávaní, prijatie povinných špecifikácií a iných kritérií verejného obstarávania, ak sa tieto prvky týkajú identifikovaných záujmov Únie v oblasti bezpečnosti a verejnej bezpečnosti alebo ak sa identifikujú strategické závislosti alebo riziká, zmena vymedzenia zahrnutých hospodárskych subjektov, tovaru, služieb alebo prác alebo doplnenie tohto nariadenia tým, že sa od obstarávateľov bude vyžadovať, aby uplatňovali ktorékoľvek z dobrovoľných reštriktívnych opatrení stanovených v tomto nariadení, zmena alebo rozšírenie požadovaných informácií o obstarávaní, určenie alebo zriadenie siete interoperability a stanovenie pravidiel riadenia elektronického systému oprávnenosti a určenie nástroja digitálnych podnikových dokladov a súvisiacej siete. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva9. Najmä s cieľom zabezpečiť rovnakú účasť na príprave
9 Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1, http://data.europa.eu/eli/agree_interinstit/2016/512/oj.
delegované akty sa Európskemu parlamentu a Rade doručujú všetky dokumenty v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
(61) S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci na prijímanie rozhodnutí týkajúcich sa úrovní hospodárskej súťaže na určitých trhoch a uskutočniteľnosti vyňatia určitých typov obstarávateľov z pravidiel verejného obstarávania; špecifikovať, aký druh konkrétnych informácií by mal obsahovať každé verejné zhrnutie, a vytvoriť prepojenie verejných zhrnutí a postupnosti konkrétnych informácií obsiahnutých vo viacerých verejných zhrnutiach, ako aj súvisiace požiadavky na obstarávateľov a poskytovateľov služieb elektronického obstarávania týkajúce sa opakovaného použitia informácií; vykonávacie opatrenia pre sieť interoperability, elektronickú službu oprávnenosti a výmenu údajov; stanoviť spoločné špecifikácie zahŕňajúce požiadavky na sémantický dátový model postupov verejného obstarávania; a s cieľom určiť informácie o obstarávaní, ktoré by sa mali sprístupniť do národného dátového priestoru pre verejné obstarávanie (NPPDS) a dátového priestoru pre verejné obstarávanie (PPDS), jeho označenie za verejne dostupné, podmienky uverejnenia, ako je dátum uverejnenia pôvodne nezverejnených informácií, a zdroj požiadaviek na technické overovanie. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/201110.
(62) Keďže cieľ tohto nariadenia, a to harmonizáciu pravidiel pre postupy verejného obstarávania, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.
(63) Týmto nariadením sa vykonáva regulačné hĺbkové čistenie, ktorým sa konsolidujú príslušné pravidlá verejného obstarávania z odvetvových právnych predpisov do jedného referenčného právneho predpisu, t. j. tohto nariadenia. Poskytuje všeobecný rámec pre pravidlá verejného obstarávania, ktoré majú väčší ako odvetvový význam, a tým výrazne zjednoduší uplatňovanie týchto pravidiel v praxi. S cieľom vypustiť a začleniť do tohto nariadenia príslušné pravidlá verejného obstarávania, ktoré sa uplatňujú bez ohľadu na druh dotknutého výrobku, je preto potrebné zmeniť nariadenia (EÚ) 2023/154211, (EÚ) 2024/115712, (EÚ) 2024/125213, (EÚ) 2024/173514, (EÚ) 2024/178115, (EÚ) 2024/284716, (EÚ) 2024/311017 a (EÚ) 2025/4018 a smernice 2008/98/ES19, (EÚ) 2019/88220, (EÚ) 2022/238121, (EÚ) 2023/179122 a (EÚ) 2024/176023. Nariadenie (ES) č. 1370/2007 by sa malo zmeniť tak, aby sa pravidlá stanovené v tomto nariadení týkajúce sa bezpečnosti, bezpečnosti dodávok a európskej preferencie uplatňovali na uvedené nariadenie.
(64) Smernice 2014/23/EÚ, 2014/24/EÚ a 2014/25/EÚ by sa mali zrušiť.
(65) Vzhľadom na rozsah a novosť reforiem zavedených týmto nariadením vrátane vytvorenia spoločného digitálneho ekosystému a dátových priestorov, posilnenia pravidiel strategického obstarávania a nových požiadaviek na riadenie a monitorovanie by sa uplatňovanie tohto nariadenia malo odložiť o dva roky.
(66) V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/172524 sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal svoje stanovisko [VLOŽIŤ],
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
1. https://commission.europa.eu/topics/competitiveness/draghi-report_en.
2. consilium.europa.eu/media/ny3j24sm/much-more-than-a-market-report-by-enrico-letta.pdf.
3. https://commission.europa.eu/topics/competitiveness/clean-industrial-deal_en.
4. https://commission.europa.eu/topics/competitiveness/competitiveness-compass_en.
5. Osobitná správa o verejnom obstarávaní v EÚ za rok 2023, https://www.eca.europa.eu/en/publications?ref=SR-2023-28.
6. consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2024/05/24/council-adopts-conclusions-on-the-court-of- Auditers-report-on-public-procurement/pdf/.
7. https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/TA-10-2025-0174_EN.pdf.
8. https://data.europa.eu/doi/10.2863/0379789.
9. https://www.eesc.europa.eu/en/our-work/opinions-information-reports/opinions/review-european- – verejné obstarávanie – právny rámec.
10. https://commission.europa.eu/publications/simpler-clearer-and-better-enforced-eu-rulebook_en.
11. Vec C-652/22, Kolin İnĚaat Turizm Sanayi ve Ticaret Aâ/Štátna komisia pre dohľad nad postupmi verejného obstarávania; Vec C-266/22, CRRC Qingdao Sifang Co. Ltd a Astra Vagoane Călători SA/Autoritata pentru Reformă Feroviară a Alstom Ferroviaria SpA.
12. Rozdiel v nákladoch uvedených v legislatívnom finančnom výkaze a v posúdení vplyvu vyplýva z toho, že legislatívny finančný výkaz zahŕňa všetky náklady, zatiaľ čo v posúdení vplyvu sa zohľadňujú len dodatočné náklady zavedené politickými opatreniami nad rámec tzv. bežných nákladov. Existujú aj malé rozdiely v klasifikácii a prezentácii nákladov vyplývajúce z požiadaviek nariadenia o rozpočtových pravidlách.
13. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1252 z 11. apríla 2024, ktorým sa stanovuje rámec na zaistenie bezpečných a udržateľných dodávok kritických surovín a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 168/2013, (EÚ) 2018/858, (EÚ) 2018/1724 a (EÚ) 2019/1020 (Ú. v. EÚ L, 2024/1252, 3.5.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1252/oj).
14. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1735 z 13. júna 2024 o zriadení rámca opatrení na posilnenie európskeho ekosystému výroby emisne neutrálnych technológií a o zmene nariadenia (Ú. v. EÚ L, 2024/1735, 28.6.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1735/oj).
15. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1781 z 13. júna 2024, ktorým sa zriaďuje rámec na stanovenie požiadaviek na ekodizajn udržateľných výrobkov, mení smernica (EÚ) 2020/1828 a nariadenie (EÚ) 2023/1542 a zrušuje smernica 2009/125/ES (Ú. v. EÚ L, 2024/1781, 28.6.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1781/oj).
16. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/2847 z 23. októbra 2024 o horizontálnych požiadavkách kybernetickej bezpečnosti pre produkty s digitálnymi prvkami a o zmene nariadení (EÚ) č. 168/2013 a (EÚ) 2019/1020 a smernice (EÚ) 2020/1828 (akt o kybernetickej odolnosti) (Ú. v. EÚ L, 2024/2847, 20.11.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/2847/oj).
17. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/3110 z 27. novembra 2024, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá uvádzania stavebných výrobkov na trh a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 2024/3110, 18.12.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/3110/oj).
18. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1735 z 13. júna 2024 o zriadení rámca opatrení na posilnenie európskeho ekosystému výroby emisne neutrálnych technológií a o zmene nariadenia (EÚ) 2018/1724 (Ú. v. EÚ L, 2024/1735, 28.6.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1735/oj).
19. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2008/98/oj).
20. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2014/24/oj).
21. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2381 z 23. novembra 2022 o zlepšení rodovej vyváženosti medzi riadiacimi pracovníkmi kótovaných spoločností a súvisiacich opatreniach (Ú. v. EÚ L 315, 7.12.2022, s. 44, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2022/2381/oj).
22. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1791 z 13. septembra 2023 o energetickej efektívnosti a o zmene nariadenia (EÚ) 2023/955 (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 231, 20.9.2023, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2023/1791/oj).
23. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1760 z 13. júna 2024 o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937 a nariadenia (EÚ) 2023/2859 (Ú. v. EÚ L, 2024/1760, 5.7.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2024/1760/oj).
24. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2018/1725/oj).
THE EUROPEAN PARLIAMENT AND THE COUNCIL OF THE EUROPEAN UNION,
Having regard to the Treaty on the Functioning of the European Union, and in particular Article 114 thereof,
Having regard to the proposal from the European Commission,
After transmission of the draft legislative act to the national parliaments,
Having regard to the opinion of the European Economic and Social Committee,
Having regard to the opinion of the Committee of the Regions,
Acting in accordance with the ordinary legislative procedure,
Whereas:
(1) The award of public contracts and concessions by or on behalf of Member States’ authorities has to comply with the principles laid down in the Treaty on the Functioning of the European Union (the Treaty), and in particular the free movement of goods, freedom of establishment and the freedom to provide services, as well as the principles deriving therefrom, such as equal treatment, non-discrimination, mutual recognition, proportionality and transparency. For procurement procedures for public contracts and concessions above a certain monetary value, it is necessary to establish harmonised rules for procurement procedures so as to eliminate obstacles to the functioning of the internal market and prevent the emergence of new ones in the form of regulatory divergences between Member States, including as regards the pursuit of strategic policy objectives. The evaluation of the current existing Directives 2014/23/EU1, 2014/24/EU2 and 2014/25/EU3 of the Parliament and the Council of the 2014 Directives confirmed that today’s public procurement rules know significant shortcomings. It found that their complexity and lack of flexibility creates significant legal uncertainty for both public buyers and economic operators. Price-only awards remain prevalent and the uptake of social, environmental and innovation requirements continue to be limited. Rules on market access for non-EU companies lack clarity and no longer respond effectively to today's geopolitical realities. Fragmented eProcurement systems prevent proper transparency and efficient monitoring and oversight and despite improvements in transparency, data gaps and quality issues at both EU and national level hamper effective governance, strategic decision-making and the prevention of corruption. This Regulation seeks to address these challenges and is expected to ensure that public procurement is further opened to competition and will at the same time serve as a tool for efficient public investments in line with the EU’s broader policy objectives. Obligations under other Union legislation continue to apply and remain unaffected.
(2) This Regulation is to lay down rules for procurement procedures for public contracts and concessions above certain thresholds. As regards contracts that are not covered by this Regulation, Member States remain free to regulate the award of such contracts subject to ensuring respect of any applicable Union legislation, including Treaty principles in case of cross-border interest. This Regulation establishes procedural rules for awarding the contracts and concessions covered, as well as the procurement related aspects of the planning and the execution of those contracts, sets out how to take into account broader policy objectives and establishes a framework for a common digital ecosystem to be used in their planning, award and implementation of as well as mechanisms and requirements to ensure efficiency and accountability of public purchasing. By contrast, this Regulation should not regulate the overall administrative environment in which those public procurement procedures take place. Hence, national rules on the functioning and organisation of public administration in general, in particular those relating to budgetary and financial controls, and to decision-making structures inside public administration, remain unaffected. National civil law and general rules on contractual relationships, which form part of the broader national legal framework in which the rules laid down in this Regulation will operate, also remain unaffected.
(3) It should be recalled that nothing in this Regulation obliges Member States to contract out or externalise the provision of services that they wish to provide themselves or to organise by means other than public contracts within the meaning of this Regulation. The provision of services based on laws, regulations or employment contracts should not be covered. In some Member States, this might be the case for certain administrative and government services such as executive and legislative services, the provision of certain services to the community, such as foreign affairs services or justice services or compulsory social security services.
(4) This Regulation should not affect the social security legislation of the Member States, nor should it deal with the liberalisation of services of general economic interest, reserved to public or private entities, or with the privatisation of public entities providing services. Member States are free to organise the provision of compulsory social services or of other services either as services of general economic interest or as non-economic services of general interest or as a mixture thereof. Non-economic services of general interest should not fall within the scope of this Regulation.
(5) Council Decision 94/800/EC4 approved among other things, the conclusion of the World Trade Organization Agreement on Government Procurement (the ‘GPA’) on behalf of the Union. The GPA establishes a multilateral framework of balanced rights and obligations relating to public contracts with a view to achieving the liberalisation and expansion of world trade. For contracts covered by Annexes 1, 2, 4 and 5 and the General Notes to the Union’s Appendix I to the GPA, as well as by other relevant international agreements by which the Union is bound, public buyers should, in order to comply with the obligations under those agreements apply this Regulation to economic operators of third countries that are Parties to the agreements. All new elements introduced in this Regulation have been designed with a view to ensuring full alignment with the Union’s obligations under the GPA.
(6) The thresholds established by this Regulation should serve to determine the contracts and concessions to which the full set of Union procurement rules applies. Those thresholds should continue to reflect the Union’s international commitments under the GPA, while ensuring legal certainty, and administrative practicability. In order to ensure consistency with the Union’s international obligations under the GPA, the thresholds applicable to public procurement should be aligned with those expressed in Special Drawing Rights (SDRs) as defined by the International Monetary Fund, and therefore should be periodically revised, based on the average value of the euro against SDR. Apart from those periodic mathematical adjustments, the Commission will explore with GPA partners the question of an increase in the thresholds set in the GPA.
(7) In order to ensure the proper functioning of the Union’s internal market in public procurement, public procurement should be guided by the principle of best quality for public money, thereby serving the objective of efficient public spending and investment, and public buyers should treat economic operators that originates from the Union, a third-country that is party to the GPA or a third-party that has concluded a bilateral or multilateral trade agreement with the Union, under the conditions laid down in that agreement, equally and without discrimination, acting in a transparent and proportionate manner. Public buyers should also take appropriate measures to safeguard the integrity, impartiality and fairness of the procurement process, and should not design their procurement to exclude it from the scope of this Regulation or to unduly restrict competition. Respect for these principles is essential to guarantee effective competition, lift and prevent barriers to market access and help ensure efficient public investments.
(8) Public procurement constitutes a key instrument for advancing the Union’s strategic policy objectives. It is necessary to regulate the strategic use of public procurement to avoid that diverging practices by public buyers throughout the Union create obstacles to the internal market. Public procurement procedures should be guided by the Union policy objectives, including strengthening the competitiveness of the internal market, supporting innovation and the clean industrial base, achieving climate and environmental targets, a fair and inclusive society, in particular fair working conditions, including as fostered by social dialogue, and enhancing the Union’s safety, security, resilience and economic security, including through strategic independence. Taking into account the diversity of national systems and respecting the autonomy of social partners, public buyers can use socially responsible public procurement to support high-quality jobs and social fairness, including through acknowledging the role of collective bargaining.
(9) It is appropriate to maintain rules on procurement by entities operating in the utility sectors of water, energy, including gas, understood as natural gas or any other gas, transport and postal services, since national authorities continue to be able to steer the behaviour of those entities and/or the existence of special or exclusive rights. Contracting entities should be exempted from this Regulation when the activities they carry out are directly exposed to competition on markets to which access is not restricted. Whether a given sector, or parts thereof, is directly exposed to competition should be assessed in respect of the specific area in which the activity, or the parts thereof concerned, are carried out. The so-called ‘relevant geographical market’ is either the territory of a Member State or parts of it. The notion of ‘relevant geographical market’ should be based on similar criteria set out in other Union legislation.
(10) Direct exposure to competition should be assessed by the Commission upon request of a Member State or a contracting entity. In order to render easily accessible, the procedure for establishing that this Regulation does not apply to a certain activity, it should be clarified that an exemption decision can already be taken in the preparatory phase before the actual submission of a formal request, in situations where the information already available to the Commission allows it to conclude that the conditions for exempting the activity are met. Furthermore, to facilitate the Commission’s assessment in the formal phase, it is preferable that requests for exemption are accompanied by, or incorporate, a reasoned and substantiated recent position on the competitive situation in the sector concerned, adopted by an independent national authority that is competent in relation to the activity concerned or for the application of competition rules, or both. Where the circumstances which are the basis of an implementing act establishing that this Regulation does not apply to a certain activity substantially change, such implementing act may be modified corrected or revoked.
(11) To enhance access to business opportunities in public procurement and increase competition for the award of contracts, the participation of groups of economic operators should be further facilitated. This is of particular importance for micro, small and medium-sized enterprises (SMEs), which often face difficulties in accessing larger procurement opportunities. Therefore, the rules governing economic operators participating jointly in a procurement procedure should be clear and simple, while ensuring that only requirements that are necessary and proportionate for the proper performance of the contract are imposed.
(12) Subcontracting parts of a contract remains a practical and powerful tool of collaboration between economic operators. The rules for subcontracting set out in this Regulation should preserve contractual freedom and facilitate access for SMEs, enabling them to participate effectively in public procurement and related supply chains. Subcontracting the entirety of a contract should however not be allowed under this Regulation, in particular in order to avoid that subcontracting is misused especially in sectors which may be more vulnerable to labour exploitation owing to cost pressures and complex subcontracting chains. To ensure better transparency of subcontracting, public buyers should require tenderers to indicate any intended share of subcontracting and any proposed subcontractors. Where provided for by national law, public buyers should be able to require the main contractor, after award and before performance, to inform them of the tasks to be subcontracted and of the identity of the subcontractors beyond the cases provided for under this Regulation. The rules for subcontracting in this Regulation leave unaffected the existing rules in the field of employment and social protection applicable at Union and national level, in particular as regards the duties, responsibilities and liability of employers throughout the subcontracting chain.
(13) Economic operators should be excluded from participation in procedures where they have been convicted by final judgment for certain serious offences. So-called self-cleaning measures should not be permitted for mandatory exclusions, while for optional exclusions, which are related to the reliability of the economic operators, they should be able to rebut the existence of the exclusion ground, which preserves their rights to be heard, or demonstrate their reliability by means of self-cleaning measures. In that context, due account should be taken of any cooperation with the investigating authorities aimed at clarifying the relevant facts and circumstances. For example, in cases involving violations of competition rules, such cooperation may take the form of participation in a leniency programme or settlement procedure before the Commission or a national competition authority. In particular, the granting of immunity from fines under a leniency programme should, in principle, constitute strong evidence demonstrating the reliability of the economic operator despite the existence of the exclusion ground. Member States should not add other grounds for exclusion based on criteria relating to professional situation of the tenderer.
(14) Selection criteria should remain limited to what is necessary to ensure that the economic operator has the technical, professional, legal and financial capacity to perform the contract, so as to ensure the widest possible access to public procurement, in particular for SMEs. Public buyers should not require prior experience in public contracts as such, unless this is strictly justified by the complexity of the contract or the nature of the subject-matter concerned, and should also avoid excessive financial requirements which can unnecessarily exclude SMEs and newer market entrants from procurement opportunities.
(15) In order to simplify and modernise the verification of the eligibility of economic operators in public procurement procedures, the electronic eligibility service should constitute the principal means of proof for the absence of exclusion grounds, compliance with selection criteria and, where relevant, fulfilment of origin-related requirements. The digital business credential tool used in this context should enable the retrieval of structured evidence from relevant national and Union databases, which should be interconnected to the electronic eligibility service to allow for the use of automated verifications, where possible. Where verifications are based on personal data, national and Union law should include suitable safeguards to mitigate the risks to individuals, including rules on who can access and view the data as well as the limitation of access only to such data as is necessary to access within the scope of this Regulation. Individuals should also have the possibility to review the outcome of the verification before it is provided to the public buyer.
(16) Public buyers should be encouraged to carry out market consultations before launching procurement procedures in order to improve their understanding of available market solutions, of the maturity and structure of supply markets, and of potential strategic or operational constraints.
(17) Negotiations can enable public buyers to improve the quality, efficiency and overall value of the procured solution, especially where the subject-matter requires adaptation to operational needs or the balancing of strategic considerations. The possibility to negotiate solutions with a successive reduction of the number of economic operators in the procedure aims at achieving broad access to competition with the possibility for the public buyer to refine solutions and contractual terms through negotiation where that is conducive to achieving best quality for money. At the same time, it is necessary to clarify that the conduct of negotiations should remain subject to safeguards ensuring equal treatment, proportionality and the protection of commercially sensitive information. Therefore, negotiations should only concern non-essential characteristics of the works, services and supplies to be purchased; and public buyers should clearly indicate all non-negotiable elements which, in turn should include the essential conditions of the contract that are determinative for economic operators’ decision to participate in the procedure.
(18) A new simple and flexible open procedure should be established, which allows any interested economic operator to express interest and submit a tender, and where the use of negotiations and of selection criteria remaining optional for the public buyer. The open procedure should ensure that public buyers can decide not to apply selection criteria where not needed to ensure good procurement outcomes, thereby lifting one of the major burdens for SME participation in public procurement.
(19) A new dynamic procedure should be established to provide public buyers with an easy-to use, quick and agile tool to procure from a pre-constituted supplier base, through reaching out, ahead of the individual contracts to be awarded, to all interested economic operators available to perform the contract throughout its validity. Negotiations and the use of selection criteria should be optional for public buyers, as in the open procedure. Economic operators should be able to express their interest in a simple and straight-forward way, simply by sharing their eligibility profile with the public buyer through the electronic eligibility service. In view of the potentially large number of economic operators interested in dynamic procedures, and in order to ensure administrative efficiency and to guarantee fairness, public buyers should be able, where the number of interested suppliers exceeds a certain level, to invite only a limited number of suppliers. Selection of economic operators invited to tender or to negotiate should take place by means of a random indiscriminate algorithmic determination or, in cases where admission to the procedure in the first place is done on the basis of selection criteria, either without further selection, or on the basis of objective, non-discriminatory criteria indicated in the competition public summary.
(20) Public authorities are increasingly confronted with complex societal challenges that require innovative and collaborative approaches extending beyond traditional procurement practices. Public buyers should be allowed to co-create innovative solutions that address public needs more effectively, through a competitive procedure in which economic operators are invited to develop solutions based on societal challenges identified by the public buyer. The development of those solutions should take place in different phases, including market consultation, selection of innovative solution proposals, testing and validation, and assessment of the proposals, and commercial purchase of the solution which public buyers should be allowed to purchase directly from the same economic operator.
(21) This procedure allows public buyers to purchase a yet-to-be developed solution, covering within the same procedure the research and development of that solution as well as all steps leading up to and including the commercial purchase. The innovation procedure covers the full cycle of innovation procurement, possibly from very early stages of research, the subject-matter of the procurement being the purchase of the yet to-be-developed solution. It is therefore markedly different from R&D services procurement, which include pre-commercial procurement, whose subject-matter is not the purchase of the final solution but of research and development services. Unlike the innovation procedure, R&D services procurement therefore does not include the commercial deployment of the yet to-be developed end product. Research and development services, including pre-commercial procurement, are regulated in the [European Innovation Act], and they should be excluded from the scope of this Regulation to avoid overlaps. This exclusion of research and development service contracts covers research and development service contracts as such and does not extend to the research and development elements that are part of the new innovation procedure.
(22) The award of public contracts without prior competition should remain strictly exceptional and justifiable only where competition is objectively impossible or manifestly inappropriate and where additional flexibility is not used to circumvent the general principles of transparency, equal treatment and sound competition. In situations of emergency, crisis or serious cross-border threats, public buyers may need to procure rapidly in order to ensure continuity of essential services, respond to urgent public needs, or safeguard public health and safety. Public buyers should therefore be allowed to have recourse to a simplified direct procurement mechanism, without prejudice to other Union instruments governing joint procurement or crisis response.
(23) Article 11 of the Treaty requires that environmental protection requirements be integrated into the elaboration and implementation of Union policies and activities. Union policies should therefore be developed with a view to promoting, in particular, the objectives of climate change mitigation and adaptation including emission reductions, the sustainable use and protection of water and marine resources, the transition to a circular economy, pollution prevention and control, and the protection and restoration of biodiversity and ecosystems. Green public procurement should also contribute to the development of lead markets for sustainable bio-based products and solutions, in line with the Bioeconomy Strategy. It is necessary to clarify how public buyers can contribute to such objectives, whilst ensuring that they obtain the best quality for money and any conditions remain linked to the subject-matter of the contract. Horizontal environmental sustainability requirements that have been previously provided for in sectoral legislation, in particular on energy efficiency and the transition to a more circular economy, should be established as requirements for green public procurement in this Regulation, while preserving the core substance of the requirements that have been previously provided for in the sectoral legislation. To reduce administrative burden and facilitate the use of Green Public Procurement, public buyers should be able to use existing environmental requirements and criteria developed at Union level, such as the technical screening criteria set out in Regulation
(EU) 2020/852 or EU Green Public Procurement voluntary criteria developed by the Commission.
(24) In view of the crucial role of resilient food systems in ensuring food security and protecting public health, this Regulation recognises the importance of economic, climate, environmental and social sustainability considerations in the procurement of food. These food-specific considerations may include, to the extent that they are linked to the subject matter of the contract, fairness and transparency in food supply chains, organic production methods, quality schemes, nutritional value and health effects, freshness and seasonality, organisation of food supply chains or animal welfare. This can play an important role in bringing consumers, particularly in settings such as schools and hospitals, closer to sustainable food production. Given its very limited cross-border dimension, procurement of services related to food distribution such as canteen services, catering services, school meal services, restaurant services and meals-on-wheels services is subject to a direct award procedure under which public buyers have wide leeway to take into account and accommodate food-specific considerations.
(25) For certain products or product families, for which Union legislation establishes environmental requirements, and contains empowerments for the Commission to enshrine specific rules for public buyers in this regard, it is appropriate to consolidate these empowerments in this Regulation, which should therefore provide for a horizontal empowerment covering the products in question. Following the logic of the sectoral legislation, this empowerment should allow the Commission to set specific requirements for green public procurement for the products covered where necessary to avoid fragmentation of the internal market and foster the demand for certain products. This empowerment should enable the Commission to adopt delegated acts where necessary to maintain fully the substance of provisions previously enshrined in sectoral legislation, like energy efficiency of tyres.
(26) To facilitate and enable public buyers to take social considerations into account, where relevant to the subject-matter of the contract and in compliance with the principles governing public procurement, this Regulation brings together, in a dedicated social chapter, EU social objectives of a horizontal nature. These objectives include social inclusion, high-quality jobs and decent working conditions, accessibility for persons with disabilities, gender equality and non-discrimination, training, the promotion of the social economy, as referred to in Council Recommendation C/2023/13445, and effective human rights protection in relevant supply chains. It is to be stressed that the Union recognises and promotes the role of the social partners at its level, taking into account the diversity of national systems. Accessibility requirements should continue to be of a mandatory nature for the public procurement of goods, services and works intended for use by natural persons.
(27) By using public purchasing power for the fast market uptake and expansion of innovative solutions, public authorities can help bridge the innovation gap and facilitate the transition from a limited first production for testing and validation to commercialisation. Such an approach can contribute to increased productivity, improve market access for SMEs such as innovative startups and scaleups.
(28) In construction, which accounts for roughly 30 % of the value of public contracts awarded, innovation is supported through the use of Building Information Modelling
(BIM) as a standard approach in public procurement and project delivery. Using open BIM digital technologies reduces project risks and enables more efficient design and construction processes, while continuously increasing impact on sustainability objectives. Accordingly, public buyers should in principle use it for the implementation of high-value contracts.
(29) Security and public safety risks may arise in a wide range of procurement procedures, including outside defence and sensitive security sectors in the strict sense. Public buyers should be aware of, assess and address such risks in the design and conduct of procurement procedures and in performance of contracts.
(30) Public procurement in sectors critical to the functioning of society and the Union economy including energy, transport, health, digital infrastructure, water, food and agriculture and financial market infrastructure, can create or compound strategic vulnerabilities where supply chains are concentrated, opaque, or excessively dependent on a limited number of operators or third-country sources. Where a public contract is intended to be performed by a critical entity, in these sectors, public buyers should, where relevant, include in their public contracts measures relating to security of supply and resilience, without prejudice to applicable sectorial Union legislation.
(31) This Regulation is without prejudice to the application of State aid and competition rules, in particular Articles 101, 102 and 107 of the Treaty on the Functioning of the European Union. The measures provided for in this Regulation should not be used to restrict or distort competition in a manner contrary to the Treaty on the Functioning of the European Union.
(32) The Union has concluded international agreements that provide for access to its public procurement markets to third-country economic operators and goods, services or works, in particular the GPA and a number of free trade agreements with procurement commitments. The existence of market access granted depends on the type of procurement procedure, the nature of the public buyer, the subject-matter of the contract, the applicable thresholds, and the specific carve-outs or horizontal exemptions negotiated in each agreement. To give effect to this graduated and procedure-specific coverage, this Regulation introduces the concepts of 'covered economic operator' and 'covered goods, services or works', which are determined separately for each procurement procedure on the basis of the Union's international commitments applicable to each individual procurement. The Commission should be empowered to adopt delegated acts on this matter, in accordance with the relevant international agreements, where warranted for the reasons laid down in this Regulation. Where candidate countries have concluded an agreement with the Union providing for access to public procurement, economic operators, goods, services and works originating from those countries should be regarded as 'covered economic operators' and 'covered goods, services or works' for the purposes of this Regulation, in accordance with the terms and conditions set out in the relevant agreement. This approach reflects the perspective of enlargement and the gradual integration of candidate countries into the Union's internal market, and is intended to support closer economic integration, encourage regulatory alignment, and strengthen the application of the Union's rules and standards in its immediate neighbourhood.
(33) In line with the case law of the Court of Justice of the European Union, in particular its judgments in Case C-652/22 (Kolin)6 and Case C-266/22 (Qingdao)7, the rights and principles derived from Union public procurement law do not extend to economic operators, goods, services or works originating in third countries that are not covered by such international commitments. The same principle should apply also to goods, including components of products procured, services or works originating in such countries. Building on this principle, this Regulation enables public buyers to apply European preference requirements, in line with the Union’s international obligations.
(34) The Commission should be empowered to close specific procurements to non-covered economic operators or non-covered goods, services or works on the condition that such closure is in the interest of the Union. The interest of the Union to close certain procurements should be assessed based on an appreciation of all relevant interests taken as a whole, in particular economic, geopolitical and societal interests of the Union, its Member States and its citizens. The relevance of such Union interest is illustrated by sectors such as railways and shipbuilding which, as manufacturing sectors of a dual-use nature, rely on infrastructure, mobile assets and information and communication technology (ICT) and traffic management systems that must be resilient and are critical to military mobility, security, and the Union's strategic autonomy objectives. Their strategic importance has been underlined by recent Union initiatives including the EU Economic Security Strategy, the EU High-Speed Rail Plan, and the EU Maritime Industrial Strategy. The Joint Communication on strengthening EU economic security also emphasised the risks related to involvement of high-risk entities in sensitive sectors and supply chains.
(35) Clear and uniform rules on the determination of origin are necessary to ensure the effective and consistent application of international coverage and European preference provisions across all procurement procedures. This Regulation should therefore establish rules of origin for the application of the European Preference requirements set out herein. Where Union legislation applicable to specific sectors introduces European preference requirements, those rules should prevail as lex specialis. This is the case, in particular, for critical medicinal products, where Article [18(2)] of Regulation (EU) …/… [reference to be added after adoption of c.f. COM(2025)102final] establishes mandatory rules for favouring the suppliers of critical medicinal products and their active substances manufactured in the Union, which exhaustively regulates the application of European preference with regard to the critical medicinal products falling within its scope. At the same time, where the sectoral legislation does not provide the modalities for the application of those requirements, public buyers should rely on the horizontal rules set out in this Regulation.
(36) Certain contracts and the concessions awarded for the provision of public service transport within the scope of Regulation (EC) No 1370/20078 are excluded from the scope of this Regulation. However, the provisions of Chapter 4 on “Security and Resilience” and Chapter 5 on “European Preference” of this Regulation should be applicable to all contracts and concessions subject to Regulation (EC) No 1370/2007 in order to ensure a coherence regarding the application of those provisions to all contracts and concessions whether or not are subject to the provisions of public procurement established by this Regulation. Therefore Regulation (EC) No 1370/2007 should be amended accordingly.
(37) Horizontal rules applicable to all procurement procedures under this Regulation should build on well-known concepts from Directives 2014/23/EU, 2014/24/EU and 2014/25/EU of the Parliament and the Council, and the case-law by the Court of Justice of the European Union, modernising and clarifying them where needed, to better achieve the objectives set out in this Regulation, including in particular the integrity and non-discriminatory competitiveness of the procurement procedure.
(38) The existing exclusions from scope for certain types of contracts awarded by public buyers to legal persons controlled by them or within public-public cooperation arrangements should be maintained. As the contracts referred to in these two exclusions are out of the scope of this Regulation, Member States remain free to enshrine stricter rules or open these contracts to competition in their national law. Cooperation exclusively between local and regional authorities, as it is less likely to entail risks of distorting competition with economic operators, should be excluded from the scope of this Regulation under less stringent conditions. Finally, the existing possibility for contracting entities to rely on established structural links with affiliated undertakings or joint ventures to perform specific activities should also be maintained.
(39) Excessively detailed specifications often contribute to unnecessarily reducing the participation of economic operators and hamper innovation. In order to facilitate competitive procurement markets, the specifications defining the characteristics of the works, supplies or services that are subject of the procurement should, as a general rule be drafted in terms of functional requirements. Variants should be used more in public procurement procedures in view that they can contribute to enhancing competition and fostering innovative and cost-effective solutions. By allowing economic operators to propose alternative approaches, public buyers could benefit from a wider range of tenders better tailored to their needs. Such approach could also benefit SMEs, enabling them to put forward flexible, innovative or more specialised solutions that may differ from standard specifications and better reflect their specific expertise or business models.
(40) In order to ensure non-discriminatory access to procurement it is of crucial importance that any criteria and conditions applied in procurement procedures remain directly or indirectly linked to the subject-matter of the contract, relating to the material substance of the goods, services and works procured, or, without relating to the material substance, directly impacting those goods, services and works. As the notion of subject-matter link has been subject to prejudicial diverging interpretations, the notion should be clarified in this Regulation. Examples of considerations that are linked to the subject-matter of a given contract could include that the manufacturing of the purchased products did not involve toxic chemicals, the purchased services are provided using energy-efficient machines or energy-efficient production methods, the product concerned is of fair-trade origin, including the requirement to pay a minimum price and price premium to producers, fair wages are ensured for workers involved in the execution of the contract in question. The condition of a direct or indirect link to the subject-matter of the contract excludes criteria and conditions relating to general corporate policy.
(41) Labels are valuable means of proof that help public buyers to integrate environmental, social, or other strategic considerations in public procurement. Public buyers that wish to purchase products, services or works with specific environmental, social or other characteristics should be able to refer to particular labels provided that their requirements are linked to the subject-matter of the contract and compliant with certain label quality requirements. When public buyers decide to request an ecolabel, they should request life cycle, third-party verified ecolabel with a high level of ambition and, when EU Ecolabel criteria have been adopted for a product, a service or work, they should require in the first place the EU Ecolabel, which is the official EU voluntary scheme for environmental excellence of goods and services.
(42) To make public spending a more efficient investment tool in line with the Union’s strategic policy objectives, greater emphasis should be placed on long-term public benefit rather than focusing only on the lowest upfront cost. Putting quality at the centre of public purchasing will allow public buyers to acquire works, supplies and services that provide better guarantees for meeting their needs in a longer term perspective, at the same time serving overall societal objectives. Therefore, public contracts should, as a general rule, be awarded on the basis of the best price-quality ratio, allowing public buyers to compare tenders not only on price, but also on quality criteria linked to the subject-matter of the contract, including environmental, social, innovation, European preference, security and resilience aspects where relevant, as well as life-cycle costing. The evaluation of such award criteria should be framed with sufficient safeguards for the fairness of the evaluation process, such as separating price and quality assessments and securing the “four eyes principle”, but could also include other measures such as conducting individual evaluations prior to collective deliberation, maintaining a documented audit trail and publication of all scoring justifications for high-value contracts. A minimum weighting of 30%, and 50% for by their nature labour-intensive contracts whereby the 50% should include significant social considerations, should therefore be provided for quality criteria in the award phase, while allowing public buyers to derogate from this requirement, where the quality of the procured works, supplies or services can be sufficiently ensured through specifications, conditions for performance of contracts, or a combination of any of those instruments with award criteria.
(43) SMEs play a crucial role in the Union’s economy. Therefore, procurement procedures should be designed in a proportionate manner, avoiding unnecessary administrative and financial burdens, to facilitate the access of SMEs to public procurement, including as single direct contractors or as members of groups of economic operators. Conducting procurement through the new digital ecosystem is expected to significantly reduce procedural and administrative barriers for SMEs, including documentation and registration requirements. The division of contracts into meaningful lots remains one of the main tools to facilitate participation of SMEs in public procurement and diversify the supplier base. Therefore, public buyers should actively consider division into lots as part of the procurement design process. In view of the existence of stricter national regimes in a number of Member States which Member States should be able to maintain, Member States should be allowed to impose stricter rules of division into lots. Prompt payment, including through the supply chain further contribute to securing and strengthening the financial standing of SMEs, as do advance payments which should therefore be encouraged.
(44) To ensure sound procurement procedures which yield best quality for money, public buyers should reject tenders where abnormally low prices cannot be properly explained. The circumstances under which tenders appear abnormally low and which conditions tenderers can refer to explain their prices and price elements should be clarified.
(45) It is also necessary to have clearer rules regarding certain aspects related to the contract execution phase, including payments, due to its close link with the procurement procedure itself. It should be clarified how public buyers can apply adjustment mechanisms during the performance of contracts, and how contracts can be modified, particularly in unforeseen circumstances. A clear and transparent adjustment mechanism should be introduced to enable public buyers to modify contract terms in a predictable and proportionate manner. The provisions on modifications of contract should be streamlined to allow for better application in situations justifying a modification without new competitive procedure. Robust safeguards are required to ensure that any substantial modification of the contract, in particular to the scope and content of the mutual rights and obligations of the parties, is subject to adequate justification, where appropriate, prior publication and potential review to combat potential misuse. Where modifications exceed 50% of the initial estimated value of the contract, there is an increased risk that such modification would alter the economic balance of the contract, such modifications should therefore be subject to increased transparency obligations.
(46) Rules should be laid down to ensure traceability of decisions taken throughout the procurement procedures. Documentation of the individual procurement procedure remains key to validate the proper application of this Regulation. It should be automated to the extent possible in the electronic procurement platforms. Transparency of procurement opportunities is the cornerstone of ensuring equal access of all economic operators throughout the Union to procurement Union-wide. Proper publication of such opportunities should therefore be guaranteed through rules on the information to be published. To allow for a data-focused approach, general categories of information should be provided in this Regulation. Categories of information are grouped, allowing the establishment of a comprehensive view from procurement planning to contract completion, yielding collections of relevant data points, instead of a more static paper-based focus on forms, supporting the lowering of administrative burdens. Publication deadlines and modalities, including at national level, should also be laid down in this Regulation.
(47) Concessions and public contracts share the same core objective of enabling public buyers to meet public needs through works or services. They differ primarily in their remuneration structures rather than their essential purpose. Given their similarities, including their reliance on competitive selection procedures, the pursuit of horizontal policy objectives and the potential use of public assets, it is appropriate to harmonize their legal frameworks to the extent possible, to enhance clarity, reduce complexity, and ensure consistent implementation of Union priorities. This approach, supported by flexible procedural rules, provides clearer guidance for public buyers while maintaining necessary distinctions.
(48) In order to address the conceptual uncertainties arising from the definition of concessions under Directive 2014/23/EU, and to distinguish it from other types of contracts such as land-leases agreements, it is necessary to clarify the definition of concession and the concept of operating risk, which constitutes the determining criterion for the qualification of a contract as a concession. The definitional elements set out in this Regulation should be understood as remaining limited to defining the scope of this Regulation, without impacting definitions of operating risks for purposes of other policy areas. The new definition should focus directly on the concessionaire’s exposure to uncertain economic outcomes that may affect the recovery of investments and operating costs under normal market conditions, rather than relying on rigid overly prescriptive categories of risk. This approach ensures that factors such as demand, supply, availability, lifecycle, or performance risks are not treated as standalone legal criteria but are instead regarded as illustration of the underlying economic exposure that characterises the transfer of operating risk. Regulatory mechanism under which operators are remunerated pursuant to statutory or regulated tariffs that fully compensate for their investment and operating costs, thereby eliminating genuine operating risk, do not constitute concessions within the meaning of this Regulation. Regulatory measures whose principal purpose is to grant financial support, or other incentives should not, as such, be considered concessions merely because they are allocated through a competitive procedure and impose certain requirements on beneficiaries. Rights of way relating to the construction and operation of fixed lines or networks should also not be considered concessions where they do not entail an obligation of supply or an acquisition of services by the public authority.
(49) To ensure effective management of concessions from preparation to implementation, this Regulation introduces structured contract management elements, including prior risk assessment to verify that real and economically meaningful operating risk is transferred to the concessionaire. This prior structured risk assessment should identify the principal categories of risk and determine, on the basis of objective elements, the allocation of those risks between the parties. For those purposes regard should be had to the parties’ respective ability to control or influence the occurrence or consequences of the relevant risks, without thereby relieving the concessionaire of exposure to potential losses, even where the public buyer bears part of the risk or where the overall exposure to potential losses is limited. The duration of concessions should be proportionate not only to the time required for the concessionaire to recoup investments but also to foreseeable sectoral developments, such as technological, environmental, climatic, or societal changes, that could affect the concession’s performance. Excessively long durations may increase the need for substantial modifications, thereby undermining the initial risk allocation and competitive conditions. Contracts should enable adaptation to evolving requirements relating to sustainability, technological advancement, security, innovation, and resilience, ensuring concessions remain fit for purpose throughout their lifecycle.
(50) The rules on modifications of concessions have proven difficult to apply in practice. This Regulation, while retaining the existing framework’s exceptions to modification prohibitions, therefore introduces clearer limits better reflecting concessions’ economic realities, namely requiring the economic balance to be preserved and forbidding changes to essential competitive elements. For enhanced transparency on contract modification this Regulation introduces an ex-ante publication obligation for major modifications (exceeding 50%) that should acts as a safeguard against abuses.
(51) eProcurement service providers, whether public or private, play an important role in public procurement in facilitating secure electronic communication. It is therefore necessary to lay down place certain requirements on them, to ensure the functioning of the interoperable exchange of information as well as the resilience of the interoperability network. To provide easy access to cross-border procurement procedures for economic operators, the Commission should establish and operate an eProcurement platform that contains the basic functions necessary for the access to and the conduct of procurement procedures.
(52) To improve cross-border access to procurement procedures, a European standard for procurement procedures should be established which allows economic operators to submit electronic communication such as tenders to public buyers that are using other services. Additionally, a European standard for procurement details should also be requested to be developed by a European standardisation organisation. It should also be clarified that the electronic communication directly within the eProcurement platform chosen by the public buyer remains permitted where it complies with the rules for electronic communication.
(53) An important element of the simplification of procurement procedures is to lower the administrative burden contained in the check of the eligibility of the economic operator. To this end, the Commission should set up an electronic eligibility service, which provides information from the up-to-date digital business credential tool of the economic operator as well as any consortium member or subcontractor participating in the individual procurement procedure. Through the connection from the tool to national databases, public buyers may receive current information on the eligibility of the economic operator.
(54) Procurement-related data, including contract data, has many important uses and purposes: it can provide indications on the functioning of the internal market and help with the detection of fraud, corruption, collusion and misconduct. Where there is more flexibility provided for public buyers in the conduct of procurement procedures, it is important to have better quality of data overall to improve monitoring. Member States should therefore set up National Public Procurement Data Spaces. While the access to procurement data is highly relevant, it is not necessary to require the duplication of data in different sources, as that comes with increased costs without discernible benefit. That is why the national data spaces should provide access to data, including data which may be stored in other databases, only storing or retrieving information when necessary. When there are pre-existing procurement databases, they should form the basis of national public procurement data spaces. The Public Procurement Data Space was set up by the Commission to contain and share information about public procurement and should receive procurement information from the National Public Procurement Data Spaces.
(55) eProcurement platforms constitute critical infrastructure underpinning public procurement across the Union. The information processed through such systems is of a highly sensitive nature. The concentration of such data within platforms that are subject to third-country ownership, control, or undue influence poses significant risks to the security and public safety interests of the Union or one or more of its Member States. Such risks include unauthorised access to sensitive procurement data, interference with the integrity or availability of procurement platforms, exposure to cyberattacks or espionage facilitated by foreign state actors, and the potential exploitation of procurement information for economic or strategic purposes adverse to the Union. Ensuring that eProcurement service providers as well as National Public Procurement Data Spaces remain free from ownership structures or control arrangements that bear risks of undue interference is therefore essential to safeguarding the security and resilience of public procurement infrastructure.
(56) The effectiveness of this Regulation depends not only on clear rules but also on strong governance arrangements at national level. Member States should therefore ensure structured and evidence-based monitoring frameworks for the functioning of their procurement systems, based on the data available in their National Public Procurement Data Spaces, in order to identify shortcomings, assess performance and competition, detect systemic risks and evaluate progress towards the objectives of this Regulation. Such monitoring should support the continuous improvement of national procurement systems and should cover, inter alia, barriers to competition and market access, including for SMEs, vulnerabilities to corruption and fraud, supply-chain dependencies, and the uptake of sustainability, innovation and digitalisation. The results of that monitoring should be made public on a regular basis and should feed into periodic reporting to the Commission.
(57) Member States should also designate a national coordinating authority to ensure effective coordination among the relevant national authorities, facilitate cooperation and the exchange of information between those authorities and act as a single contact point for the Commission, the competent authorities of other Member States and relevant stakeholders.
(58) Professionalisation is a key factor in ensuring effective, efficient and integrity-based public procurement. It requires a long-term and strategic approach to develop and maintain the skills and competencies of public buyers throughout the whole public procurement cycle. The national strategy should provide a coherent framework for setting priorities, coordinating measures, monitoring progress and adapting professionalisation efforts over time. Professionalisation measures should take into account the different needs of public buyers at each level of governance, with particular attention to those with limited administrative capacity. Such measures should also facilitate the participation of economic operators, in particular SMEs, and support other actors contributing to the functioning of the public procurement system. Appropriate support structures, such as competence centres, training bodies, advisory services or helpdesks, play an important role in strengthening the professionalisation of public buyers and improving the overall performance of the public procurement system.
(59) Fraud, favouritism, collusion, corruption and conflicts of interest continue to pose significant risks to the integrity and effectiveness of public procurement. Therefore, in order to avoid any distortion of competition and ensure equal treatment of all economic operators, including in the contract implementation. Public buyers should be required to take appropriate, proportionate and effective measures to prevent, identify and remedy such risks throughout the preparation, award and execution of contracts. Member States should support those efforts through appropriate tools, including data-based risk analysis instruments such as Arachne+ which is the Commission’s corporate data-mining and risk-scoring tool designed to help detect and prevent fraud, conflicts of interest, and irregularities affecting the EU budget. The new digital ecosystem for procurement in the Union aims at ensuring transparency and accountability, thereby contributing to diminishing risks to the integrity of the procedures.
(60) In order to adapt to rapid technical, economic and regulatory developments, the power to adopt acts in accordance with Article 290 of the Treaty should be delegated to the Commission in respect of a number of non-essential elements of this Regulation: amending the public procurement thresholds every two years to account for variations in SDR equivalences, imposing environmental requirements for procurement of certain products, amending the list of Union legislation introducing product or technology sustainability requirements, where necessary following the adoption on new relevant Union legal acts, amending the threshold for the use of BIM in public procurement, adopting mandatory specifications and other public procurement criteria where those elements address identified security and public safety interests of the Union, or where strategic dependencies or risks are identified, amending the definition of covered economic operators, goods, services or works, or supplementing this Regulation by requiring public buyers to apply any of the voluntary restrictive measures set out in this Regulation, amending or extending the required procurement information, designating or establishing the interoperability network, and setting up the rules for the management of the electronic eligibility system and designating the digital business credential tool and the related network. It is of particular importance that the Commission carry out appropriate consultations during its preparatory work, including at expert level, and that those consultations be conducted in accordance with the principles laid down in the Interinstitutional Agreement of 13 April 2016 on Better Law-Making9. In particular, to ensure equal participation in the preparation of
9 OJ L 123, 12.05.2016, p. 1, http://data.europa.eu/eli/agree_interinstit/2016/512/oj.
delegated acts, the European Parliament and the Council receive all documents at the same time as Member States' experts, and their experts systematically have access to meetings of Commission expert groups dealing with the preparation of delegated acts
(61) In order to ensure uniform conditions for the implementation of this Regulation, implementing powers should be conferred on the Commission for the adoption of decisions regarding the competition levels in certain markets and the feasibility of exempting certain types of public buyers from public procurement rules; to specify what type of specific information should be contained in each public summary and to establish the connection of public summaries and the sequencing of specific information contained in multiple public summaries, as well as related requirements for public buyers and eProcurement service providers to reuse information; the implementation arrangements for the interoperability network, the electronic eligibility service and the data exchange; to establish common specifications covering requirements for the semantic data model of the procurement procedures; and, to determine the procurement information that should be made available to the National Public Procurement Data Space (NPPDS) and Public Procurement Data Space (PPDS), its designation as publicly available, the publication terms such as the date of publication for not initially publicly available information, and the source of the technical validation requirements. Those powers should be exercised in accordance with Regulation (EU) No 182/201110 of the European Parliament and of the Council.
(62) Since the objective of this Regulation, namely the harmonisation of rules for public procurement procedures, cannot be sufficiently achieved by the Member States but can rather, by reason of its scale and effects, be better achieved at Union level, the Union may adopt measures, in accordance with the principle of subsidiarity as set out in Article 5 of the Treaty on European Union. In accordance with the principle of proportionality, as set out in that Article, this Regulation does not go beyond what is necessary in order to achieve that objective.
(63) This Regulation undertakes a regulatory deep cleaning, consolidating relevant rules on public procurement from sectoral legislation into a single reference legislation, this Regulation. It provides a general framework for public procurement rules of more than sector-specific relevance, and will thereby greatly simplify the application of these rules in practice. In order to delete and integrate into this Regulation relevant rules on public procurement which apply regardless of the type of product concerned, it is therefore necessary to amend Regulations (EU) 2023/154211, (EU) 2024/115712, (EU) 2024/125213, (EU) 2024/173514, (EU) 2024/178115, (EU) 2024/284716, (EU) 2024/311017 and (EU) 2025/4018, and Directives 2008/98/EC19, (EU) 2019/88220, (EU) 2022/238121, (EU) 2023/179122 and (EU) 2024/176023. Regulation (EC) No 1370/2007 should be amended, in order to make applicable for that Regulation the rules provided for in this Regulation on security, security of supply and European preference.
(64) Directives 2014/23/EU, 2014/24/EU and 2014/25/EU should be repealed.
(65) In view of the scale and novelty of the reforms introduced by this Regulation, including the establishment of a common digital ecosystem and data spaces, the strengthening of strategic procurement rules, and the new governance and monitoring requirements, the application of this Regulation should be deferred by two years.
(66) The European Data Protection Supervisor was consulted in accordance with Article 42(1) of Regulation (EU) 2018/172524 and delivered its opinion on [INSERT],
HAVE ADOPTED THIS REGULATION:
1. https://commission.europa.eu/topics/competitiveness/draghi-report_en.
2. consilium.europa.eu/media/ny3j24sm/much-more-than-a-market-report-by-enrico-letta.pdf.
3. https://commission.europa.eu/topics/competitiveness/clean-industrial-deal_en.
4. https://commission.europa.eu/topics/competitiveness/competitiveness-compass_en.
5. 2023 Special Report on public procurement in the EU https://www.eca.europa.eu/en/publications?ref=SR-2023-28.
6. consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2024/05/24/council-adopts-conclusions-on-the-court-of- auditors-report-on-public-procurement/pdf/.
7. https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/TA-10-2025-0174_EN.pdf.
8. https://data.europa.eu/doi/10.2863/0379789.
9. https://www.eesc.europa.eu/en/our-work/opinions-information-reports/opinions/review-european- public-procurement-legal-framework.
10. https://commission.europa.eu/publications/simpler-clearer-and-better-enforced-eu-rulebook_en.
11. Case C-652/22, Kolin İnşaat Turizm Sanayi ve Ticaret AŞ v State Commission for the Supervision of Public Procurement Procedures; Case C-266/22, CRRC Qingdao Sifang Co. Ltd and Astra Vagoane Călători SA v Autoritatea pentru Reformă Feroviară and Alstom Ferroviaria SpA.
12. The difference in costs presented in the legislative financial statement and in the impact assessment arises because the legislative financial statement includes all costs, whereas the impact assessment accounts only for the additional costs introduced by the policy measures on top of the so-called business-as-usual costs. There are also slight differences in cost classification and presentation stemming from the requirements of the financial regulation.
13. Regulation (EU) 2024/1252 of the European Parliament and of the Council of 11 April 2024 establishing a framework for ensuring a secure and sustainable supply of critical raw materials and amending Regulations (EU) No 168/2013, (EU) 2018/858, (EU) 2018/1724 and (EU) 2019/1020 (OJ L, 2024/1252, 3.5.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1252/oj).
14. Regulation (EU) 2024/1735 of the European Parliament and of the Council of 13 June 2024 on establishing a framework of measures for strengthening Europe’s net-zero technology manufacturing ecosystem and amending Regulation (OJ L, 2024/1735, 28.6.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1735/oj).
15. Regulation (EU) 2024/1781 of the European Parliament and of the Council of 13 June 2024 establishing a framework for the setting of ecodesign requirements for sustainable products, amending Directive (EU) 2020/1828 and Regulation (EU) 2023/1542 and repealing Directive 2009/125/EC (OJ L, 2024/1781, 28.6.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1781/oj).
16. Regulation (EU) 2024/2847 of the European Parliament and of the Council of 23 October 2024 on horizontal cybersecurity requirements for products with digital elements and amending Regulations (EU) No 168/2013 and (EU) 2019/1020 and Directive (EU) 2020/1828 (Cyber Resilience Act) (OJ L, 2024/2847, 20.11.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/2847/oj).
17. Regulation (EU) 2024/3110 of the European Parliament and of the Council of 27 November 2024 laying down harmonised rules for the marketing of construction products and repealing Regulation (EU) No 305/2011 (OJ L, 2024/3110, 18.12.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/3110/oj).
18. Regulation (EU) 2024/1735 of the European Parliament and of the Council of 13 June 2024 on establishing a framework of measures for strengthening Europe’s net-zero technology manufacturing ecosystem and amending Regulation (EU) 2018/1724 (OJ L, 2024/1735, 28.6.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1735/oj).
19. Directive 2008/98/EC of the European Parliament and of the Council of 19 November 2008 on waste and repealing certain Directives (OJ L 312, 22.11.2008, p. 3, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2008/98/oj).
20. Directive 2014/24/EU of the European Parliament and of the Council of 26 February 2014 on public procurement and repealing Directive 2004/18/EC (OJ L 94, 28.3.2014, p. 65, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2014/24/oj).
21. Directive (EU) 2022/2381 of the European Parliament and of the Council of 23 November 2022 on improving the gender balance among directors of listed companies and related measures (OJ L 315, 7.12.2022, p. 44, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2022/2381/oj).
22. Directive (EU) 2023/1791 of the European Parliament and of the Council of 13 September 2023 on energy efficiency and amending Regulation (EU) 2023/955 (recast) (OJ L 231, 20.9.2023, p. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2023/1791/oj).
23. Directive (EU) 2024/1760 of the European Parliament and of the Council of 13 June 2024 on corporate sustainability due diligence and amending Directive (EU) 2019/1937 and Regulation (EU) 2023/2859, (OJ L, 2024/1760, 5.7.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2024/1760/oj).
24. Regulation (EU) 2018/1725 of the European Parliament and of the Council of 23 October 2018 on the protection of natural persons with regard to the processing of personal data by the Union institutions, bodies, offices and agencies and on the free movement of such data, and repealing Regulation (EC) No 45/2001 and Decision No 1247/2002/EC (OJ L 295, 21.11.2018, p. 39, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2018/1725/oj).